„Hriech je ako nebezpečný jed, ktorý spôsobuje smrť, ale za určitých okolností môže byť aj liekom…“ píše autor tejto knihy na začiatku jednej kapitoly. Vyrušila vás táto veta? Zauvažovali ste, či toto tvrdenie nie je pritiahnuté za vlasy? A zišlo vám na um hľadať jeho korene?
Vedci zistili, že napríklad jed škorpióna môže liečiť viacero druhov rakoviny, pavúčí jed pomáha ľuďom trpiacim Alzheimerovou chorobou a epilepsiou, včelí lieči zápaly, botulotoxín našiel uplatnenie v dermatológii… Jed naozaj môže byť liekom, ale pod jednou podmienkou
- ak ho má človek pod kontrolou. Všetko teda závisí od toho,
• Pýcha je šteklivá túžba byť vždy prvý a lepší ako ostatní.
• Lakomstvo je v hrubej podstate „mať, ale nedať“.
• Závidieť znamená hľadieť na iných so zlým úmyslom.
• Hnev je hriechom, ak vybuchujeme alebo ho v sebe hromadíme.
• Nespútaná sexualita navádza na unáhlené a nerozvážne, ba priam hlúpe činy.
• Obžerstvo je väčším zabijakom ako meč.
• Lenivosť marí každú vhodnú príležitosť.
Ak ste v sebe objavili hriešne sklony alebo ste zašli až na hranicu chorobných príznakov, nelistujte v tejto knihe, ale čo najskôr si ju prečítajte… lebo liek podaný včas je dvojnásobným liekom!
Počet strán: 90
Väzba: brožovaná
Ukážka:
Nie je hnev ako hnev
Čítali ste príbeh o Viliamovi Tellovi? Aby tento Jánošík zo švajčiarskych Álp vykúpil svoju slobodu, na príkaz neľútostného zemepána musel kušou zo vzdialenosti sto krokov zostreliť jablko z hlavy svojho vlastného syna. Dramatický moment, ktorý Tell zvládol na jednotku, prežívame aj my, keď nás nie – kto alebo niečo nahnevá. Pocit hnevu je ako nabitá zbraň, ktorou nemáme strieľať ani do seba, ani do druhých, ale do „jablka“ problému, na ktorý nás táto emócia upozorňuje. A to nie je ľahké…
Štvrtý hriech:
HNEV
(lepšie povedané, zle vyjadrený hnev)
V čase, keď sa hnev dostal do zoznamu siedmich hlavných hriechov, ľudia nemali o svojich emóciách (citoch) znalosti, aké máme my. Vďaka poznaniu, ktoré dnes do teológie vniesla aj psychológia, vieme, že nie vždy je hriechom. Rozlišujeme totiž medzi emóciou hnevu a vyjadrovaním hnevu. Z morálneho hľadiska emócia sama osebe nikdy nemôže byť hriechom, pretože nevzniká na základe nášho slobodného rozhodnutia. City sú spontánne a sú darom, ktorý sme dostali od Boha. A Boh nám predsa nemohol dať nič zlé. Hnev sa stáva hriechom vtedy, keď s ním zaobchádzame zle, keď ho vyjadríme urážlivo. Túto skutočnosť tušil už svätý Pavol, lebo v jednom zo svojich listov pripomína prvým kresťanom: „Hnevajte sa, ale nehrešte“ (Ef 4, 26).
Z toho však automaticky vyplýva, že ľudia sa so svojím pocitom hnevu nebudú cítiť dobre. Hnev je cit, ktorý je nepríjemný, ba často až bolestivý. Keďže v sebe nesie obrovskú moc a energiu, vzbudzuje v ľuďoch aj obavu a pochybnosť, či neupadli do hriechu. Pre mnohých, ktorí sú zvyknutí, že už samotný pocit hnevu stačí, aby spáchali hriech, bude treba veľa času, kým si vybudujú rovnako silné presvedčenie, že je to normálny ľudský cit stvorený Bohom.
„Ak vás niekto rozčúli, najlepší prostriedok na to, ako nájsť vnútorný pokoj, je pomodliť sa za toho človeka. (Svätá Terézia z Lisieux)
HNEV = BOD VARU
Hnev vo svojej najzákladnejšej forme slúži človekovi na prežitie. Ak sa napríklad nachádza v situácii, že nemá čo jesť, a niekto mu vezme posledné jedlo, to, čo sa v ňom ozve, je celkom určite hnev. Ten vyprodukuje energiu, ktorá zmobilizuje celé jeho telo, aby sa postavilo do útoku: pulz sa zrýchli a do svalov, kĺbov a kostí privedie krv, zvýši sa aj krvný tlak a urýchli sa dýchanie. Celú svoju pozornosť sústredí na odstránenie prekážky…
Každý začína „vrieť“ pri inej teplote a u každého sa hnev prejaví inak. Isté však je, že táto emócia vždy odhalí svoju tvár. Skôr či neskôr sa odzrkadlí na výraze našej tváre, na tóne hlasu alebo v spôsobe správania. Nie je možné byť nahnevaným a myslieť si, že sa to nik nedozvie. My vlastne nemáme na výber, či vyjadriť, alebo nevyjadriť svoj hnev. Keď je už raz v nás, vždy sa prejaví a náš výber spočíva iba v tom, ako ho dáme najavo. Práve pri tom sa najlepšie pozná morálny charakter človeka.
FORMY HRIEŠNEHO HNEVU
V širšom zmysle existujú dve formy hriešneho vyjadrovania hnevu: výbuch zlosti a hromadenie hnevu v sebe. Otvorený výbuch môže rozbiť partiu a v momente zničiť vzťahy alebo ich hlboko zraniť. Hromadenie hnevu nás samých duchovne, duševne a často aj telesne ničí a postupne vedie k tomu, že cez nás začne nahlodávať i všetky vzťahy s ľuďmi, ktorých sa náš hnev týka.
Pravý hnev sa vyjadruje nenásilne a nevymyká sa človekovi spod kontroly. Pomáha mu, aby vyjad – ril, čo v sebe naozaj cíti, dáva mu odvahu ukázať aj svoju zraniteľnosť. Spravodlivý hnev je otvorený emóciám iného a ochotne počúva. Žiada síce, aby sa ten druhý zmenil alebo aby zmenil svoje postoje, ale vždy rešpektuje jeho slobodu a rozhodnutie necháva na neho.
NIEKTORÉ PREJAVY ZLE VYJADRENÉHO HNEVU
Telesné prejavy
Emócia hnevu dáva do pohybu celý rad fyziologických reakcií organizmu:
stúpa krvný tlak, prudko sa zvýši tep, zvýši sa hladina adrenalínu
v krvi, tvár zbledne alebo sčervenie, zvýši sa napätie svalov, prudké
dýchanie, z očí sršia blesky. Pohľad je zabodnutý v „obeti“ a telo
pripravené „na boj“.
Výskumy dokázali, že zle zvládnutý hnev môže viesť aj k množstvu
oslabujúcich telesných chorôb
- žalúdočné vredy, migréna, vysoký krvný tlak,
Napätie
Sú však aj iné formy ničivých dôsledkov neovládaného a zle vyjadreného hnevu. Ide o násilie psychického rázu: odmietnutie rozprávať sa s iným – niekedy na veľmi dlhý čas, vedomé ignorovanie iného, ohováranie, výbuchy a podliehanie náladám, prechovávanie nepriateľstva, mračenie sa alebo „mučenícke“ správanie. Všetky tieto prejavy hnevu vytvárajú medzi ľuďmi napätie a v koneč – nom dôsledku pomaly zničia aj ten najlepší vzťah.
Hádky
Väčšina hašterivých ľudí má v sebe obrovské zásobárne nahromadeného hnevu a vlastní minimálnu schopnosť pochopiť jeho skutočnú silu a ovládať jeho prejavy. Je príliš veľa takých domácností, kde hnev hovorí hlasnejšie ako láska: búcha sa dverami, zatínajú sa päste, konverzácie sa menia na slovné súboje. Neregulovaná zlosť, počnúc slovnými hádkami v tej najnásilnejšej podobe, môže prerásť do napadnutia, vraždy, ba aj vojny či iných foriem zneužívania a násilia.
Pomsta
Raz dal starý Indián mladým vznetlivým bojovníkom svojho kmeňa takúto radu: „Ak ťa niekto na smrť nahnevá a ty sa rozhodneš pomstiť sa a zabiť ho, najprv si sadni, dobre si naplň svoju fajku tabakom a vyfajči ju. Keď skončíš, prídeš na to, že smrť je príliš tvrdý trest za spáchanú krivdu, a povieš si, že postačí poriadna bitka. Skôr ako to vykonáš, znovu si sadni a vyfajči druhú fajku. Po nej zistíš, že bitku by úplne . h n e v . 62 Aj jed moze liecit:vnutro 4. 12. 2008 16:24 Stránka 62 mohli nahradiť urážky, ale predtým ako pôjdeš vynadať tomu, kto ťa urazil, vyfajči tretiu fajku a pochopíš, že najlepšie je ísť sa s tou osobou zmieriť. Ten, kto sa namiesto zúrivosti usmieva, je vždy silnejší…“
TERAPIA
Emócia hnevu neprichádza náhle. Najprv je nenápadná, časom silnie. Ak si dokážeme všímať, čo sa v nás deje, iste nájdeme spôsob, ako zabrániť vystupňovaniu jej sily. Dobrou pomôckou na zvládnutie hnevu je taktika odkladu – známe počítanie do desať. Keď vlna veľkého hnevu ustúpi, my môžeme reagovať s chladnou hlavou. Osvedčeným spôsobom je aj rada svätého Ignáca z Loyoly: „Agere contra!“ (robiť opak toho, čo cítime). Výsledky sú veľmi prekvapujúce. Okrem toho je dôležité komunikovať s človekom, na ktorého sme nahnevaní. Ale skôr ako sa odhodláme na rozhovor, zamyslime sa nad tým, či naša reakcia naozaj smeruje k riešeniu problému. Nakoniec, kresťan by mal praktizovať aj empatiu, odpúšťanie, toleranciu a modlitbu. Láska je vždy na prvom mieste. Ak človek ide do hĺbky, pozvoľna mu svitne, že nie všetko sa dá vyriešiť rozhovorom či nejako inak.
„Na nič sa nezabúda ťažšie než na urážku a na nič sa nezabúda ľahšie než na dobrý skutok. (Martin Luther)
Jediné, čo mu niekedy ostane, je odpustenie a zrieknutie sa svojich potrieb pre dobro lásky.
Modlitba
Nebeský Otče, ďakujem ti za moje emócie. Za všetky! Za pozitívne aj za tie nepríjemné. Dávajú môjmu životu pestrosť ako farby, ktoré vytvoria krásny obraz iba vtedy, ak sú svetlejšie aj tmavšie. Nauč ma zvládať hnev a prejavovať ho tak, aby to slúžilo pre dobro blížneho i pre moje dobro. Amen.
Na zamyslenie
• Často cítim nepokoj v srdci.
• Ak sa niekto dotkne môjho ja, prechovávam voči nemu pocit nenávisti a odporu.
• Som agresívny, túžim po pomste.
• Hnevom sa oberám o vonkajší a vnútorný pokoj.
• Snažím sa pomstiť za zlo, nemilosrdne odsudzujem, mám tisíce spôsobov, ako ospravedlniť svoj hnev.
Iba ticho a mlčanie upokojí naše srdce – to je liek na nespravodlivý hnev voči druhým!
