Viete, že všetky sviatosti Cirkvi majú svoj pôvod v starozákonných sviatostiach? Že zmierenie podľa Starej zmluvy bolo ťažkým a aj fyzicky náročným úkonom? Predstavte si, že musíte do chrámu priviesť býka, vlastnoručne ho zabiť, odrať z kože, rozštvrtiť, kusy mäsa podávať kňazovi, aby ich spálil; a pri tom všetkom spievate kajúcne žalmy! Pri takejto predstave musíme uznať, že spoveď v Katolíckej cirkvi je relatívne jednoduchý úkon. No ak ju berieme vážne, tak tiež je nesmierne náročný – vyžaduje si totiž zmenu myslenia, skutky kajúcnosti, náhradu škody…

Scott Hahn si ako chlapec krátil nedeľné popoludnia krádežami v nákupných centrách. Keď ho raz prichytili, podarilo sa mu oklamať všetkých. Všetkých okrem otca. A Scott prvý raz v živote prežil, čo to znamená niekomu zlomiť srdce. Boh pozná naše hriechy a nepotrebuje naše priznanie. Potrebujeme ho my – aby sme sa naučili správne pozerať na svoj život, aby sme nenarušovali krehkú rovnováhu príčiny a následku klamstvom, zahmlievaním, prikrášľovaním. Keby nám Boh nedal sviatosť zmierenia, museli by sme ju vynájsť.

Ukážka:

Ak je pokánie spôsob života, ako máme – v každodenných, základných detailoch – prežívať sviatosť pokánia? Sviatosť je vrcholom takého života. Je vyvrcholením všetkých našich kajúcnych skutkov a prevyšuje ich o niekoľko stupňov, lebo je prostriedkom daným prozreteľnosťou na obnovu zmluvného zväzku nášho nadprirodzeného života s Bohom. Sviatosť ustanovil Kristus, aby nás omilostil. Toto sviatostné odpustenie hriechov je Božím skutkom – možno ho prirovnať k stvoreniu sveta. A navyše na rozdiel od iných dobrovoľných skutkov pokánia sviatosť sa vysluhuje mocou Krista, nie je teda výsledkom nášho úsilia či príhovoru kňaza – spovedníka. V latinčine na to existuje teologický pojem ex opere operato, čo znamená „vykonaním úkonu" (pozri KKC 1128). Ak chceme viesť život podľa Písma, nemôžeme a nesmieme žiť bez častej spovede, na ktorú sa svedomito pripravujeme. A príprava na ňu je súčasťou našich modlitieb.