Kniha poviedok je pozoruhodná svojou tematikou, v ktorej hrajú dôležitú úlohu rozličné podoby súžitia človeka a zvierat. Nosnou líniou jednotlivých próz je prepracovaný príbeh ústiaci do dramatických a vypätých situácií. Prostredníctvom neho autorka odhaľuje ľudské charaktery, vzťah človeka k živočíšnemu svetu, ale i fantazijnú atmosféru detstva.

„Miško, kúpme Veronike zvieratko! Ak nie sme schopní dať jej súrodencov, sme povinní zabezpečiť náhradu. Je viac spôsobov, ale zvieratko sa mi podáva najviac,“ s ustaraným výrazom na tvári navrhovala Jana. Trápila ju dcérina posadnutosť deťmi, ktoré sa pomaly a isto rozlizali po celom veľkom dome. Už si nebola istá ničím. Neustále si musela dávať pozor, aby voľaktoré neprisadla alebo neprišliapla. Denne zvádzala boj o kúsok miesta pod svojimi nohami, či zadkom a začínalo ju to znervózňovať.