Vedela robiť veľké rozhodnutia a milovať až do krajnosti. V tom bola podobná Ježišovi. Laure Vicuňovej šlo viac ako o princíp, keď odmietla hriech a zvolila si obetu vlastného života. Chcela zachrániť dušu tej, čo jej pred necelými trinástimi rokmi sama dala život – svojej mamy. Aj dnes mnohé rodiny trpia podobne ako tá Laurina a možno práve Laurin príklad je mostom medzi nebom a zemou. Tento príbeh vo vás zanechá veľa otáznikov, ale nie bez nádeje a večného šťastia.

Väzba: brožovaná 

Počet strán: 104

OBSAH:

Na prekážky sa útočí vytrvalosťou 5

Keď počasie zavelí 7

K hladným dušiam 10

O krôčik bližšie k Ježišovi 12

Čas sa naplnil 14

Cesta plná dobrodružstiev 17

Nevľúdny Junín 20

Doňa Mercedes túži po novom šťastí 23

Na obzore Manuel Mora 25

Misionárky konečne doma a v akcii 27

Chudoba ruka v ruke s pokojom 30

Laura a Julia Amanda sa rozhliadajú 32

Ako na konci sveta 34

Priateľka Merceditas 36

Chimehuín sa opäť predvádza 38

Návrat do Quilquihué 40

Poklad z Kolumbie 42

Radosť začať znova 47

Veľké stretnutie 49

Nuda? Ani pomyslieť! 52

Sestra Anna María odchádza 56

Všade samé kvety… a láska 58

Na postriežke 62

Trpká slávnosť 65

Návrat do kolégia 68

Škrt v Lauriných plánoch? 70

Merceditas áno, Laura… 72

Môj život za jej spásu 75

Pomôž, Panna Mária! 79

Ničivá záplava 81

Zvečerieva sa 85

Posledný boj 87

22. január 1904 89

Zakvitnutý suchý kôl 92

Ako poľné ľalie 94

Julia Amanda 97

Na záver 100

UKÁŽKA:

Na postriežke

Pomaly sa končí ďalší školský rok.
 — Hm, som vďačná Bohu za mnoho vecí – za prvé sväté prijímanie, za to, že som sa stala Máriinou dcérou… Ale musím prijať aj veľkú bolesť – zomrela nám sestra Anna María. Don Crestanello mi povedal, že Boh je Otec a svoje deti vždy miluje, vždy mu ide len o ich dobro, — uvažuje nahlas Laura.
Merceditas chvíľu mlčí, aj ona sa v mysli vracia pár mesiacov dozadu.
 — Je to pravda. Sestra Anna María je pri nás tým, čo nás učila, aj tým, aká bola. Predišla nás všetky do neba a tam na nás čaká, — hovorí ešte stále hlboko zamyslená.
Laura je trochu nesvoja. Cíti, že v dňoch, ktoré má pred sebou, potrebuje osobitnú ochranu. Myslí na Quilquihué, na mamu, na Manuela Moru… Kým pre Amandinu je návrat na haciendu radosťou, ona trpí. Nemôže zniesť toho povýšeneckého gazdu vedľa svojej mamy. Mora sa čoraz viac prejavuje ako tyran a k doni Mercedes sa správa hrubo, panovačne, ako nejaký pán k obyčajnému sluhovi.
Zdá sa, že doňa Mercedes je unavená a ustarostená. Sľubované manželstvo sa neustále odďaľuje, výhovorka strieda výhovorku. Je jasné, že Mora sa už nechce ženiť, to znamená, že ak ho jedného dňa spolužitie s ňou prestane baviť, vyženie ju z domu. Laura tuší, že niečo nie je v poriadku. Skúma mamin pohľad, ale ona pred jej nemými otázkami uniká, radšej vyhľadáva bezstarostnú a nerozvážnu Amandinu, ktorá nemá iný problém, len ako si čo najviac užiť slobody..
Lauru však znepokojuje aj Morovo správanie voči nej. Nikdy sa o ňu nezaujímal, naopak, k tomuto vyspelému dievčaťu, ktoré bolo schopné už pohľadom povedať veľmi veľa, vždy prejavoval výraznú antipatiu, ba až nevraživosť. Teraz si ju so záujmom prezerá. Jej bystrá hlavička si ľahko domyslí prečo. Vyrástla, je ako krásny kvet v rozpuku. Veľké čierne a žiarivé oči dodávajú jej ešte nevyzretým črtám osobitnú krásu, správa sa zdvorilo, je jemná, prívetivá. Doňa Mercedes má už tridsaťpäť rokov, je uťahaná životom a akosi predčasne zostarla. Dcéra sa jej vôbec nepodobá.
Manuel Mora kuje plány.
 — Veď ja ju naučím, čo je život! — zastrája sa v duchu na Lauru.
A príležitosť sa čoskoro vyskytne. Ľahko mu je nájsť si zámienku a poslať Mercedes preč, aby zostal s Laurou sám.
 — Toto naivné, hlúpe a neskúsené dievča, — uvažuje, — ľahko podľahne.
Ale mýli sa. Laura vytušila nebezpečenstvo a postavila sa na odpor s takou silou, ktorú by sotva niekto čakal. Mora sa teda veľmi rýchlo presvedčil o svojom omyle. Je zaskočený a zúri, no tentoraz už nič nepodnikne. Z krokov na dvore totiž usúdil, že bude lepšie trochu počkať, nenaliehať.
Zápas Lauru vyčerpal. Stíska svoju medailu a šepká viac srdcom ako perami:
 — Ďakujem ti, Matka! Ty si moja sila. Pomáhaj mi! A neopúšťaj ma, prosím, prosím.
Potom vyhľadá mamu, ale nepovie jej ani slovka o tom, čo sa stalo. Mamine oči plné sĺz a hrôzy prezrádzajú, že všetko videla cez otvorené okno.