Napriek tomu, že toto dielko je v podstate technické a vedecké, nechýba mu ani hlboko ľudský rozmer. Odmieta sexualitu bez lásky, no ak je v službe lásky, prijíma ju naplno a tak ju čitateľom aj predstavuje.

Milovať telom

Prvé kapitoly sa venujú láske na telesnej úrovni. Je nevyhnutné, aby zosobášené páry poznali všetky možnosti, aké im manželstvo ponúka, aby sa zdokonaľovali, vyzrievali, vzájomne sa obšťastňovali a mohli byť plodnými – na úrovni telesnej, ale aj duchovnej. Koľko párov nedosahuje úplnú harmóniu len preto, že manželia mentálne zaostali v nevtieravosti telesných úkonov lásky! Takýto pocit majú niekedy ženy, ak si menej všímajú požiadavky svojho tela a manželské intímnosti považujú iba za akýsi ústupok, ktorý „musia" urobiť, aby sa prispôsobili mužskému temperamentu. Vtedy je úlohou manžela svojím správaním opätovne prebudiť v manželke záujem o fyzickú lásku, vytvoriť ovzdušie nehy, aké ona potrebuje, pretože iba tak budú môcť znovu objaviť spoločnú radosť. Uskutočnenie tohto manželského stretnutia je však podmienené poznaním telesných i duchovných predností muža a ženy.

Milovať dušou

Milovať dušou znamená želať milovanej osobe len to najlepšie a usilovať sa jej to zadovážiť aj za cenu námahy a – v prípade potreby – aj za cenu zrieknutia sa vlastných túžob, vlastného pohodlia a vlastných osobných chúťok. Znamená to prijať druhého človeka celého, takého, aký je, s jeho prednosťami i nedostatkami, neustále ho milovať aj napriek jeho obmedzeniam a chcieť, aby bol šťastný. V období chodenia sú chlapec a dievča hlboko zamilovaní a veria, že v tom druhom stretli spriaznenú dušu, ideálneho spoločníka na celý život Ich láska je taká veľká, – že sa nezaoberajú nijakými nedostatkami, ktoré sebe odhalia.

Ukážka:

Prejavovať si lásku – takto to robí muž, takto žena

Samozrejme, že je zbytočné odporúčať snúbencovi, aby dvoril vlastnému dievčaťu. Pri téme „milujem ťa" predsa fantázia nemá hraníc. Snúbenec sa snaží vyvolenej tisícorakými spôsobmi dokázať opravdivosť svojej lásky: malými darčekmi, komplimentmi, láskavosťami, službami. Je vo fáze dobýjania a plným priehrštím načiera do vlastného arzenálu prostriedkov zvádzania.
Keď sa však ožení, po niekoľkých mesiacoch alebo rokoch považuje fázu dobýjania už za uzavretú (vari na seba nevzal a nepodpísal záväzky?!) a myslí si, že už nepotrebuje prejavovať nežnosti. Vo chvíľach manželskej intimity už takmer vôbec nevyslovuje tie slová, ktoré jeho snúbenici zneli tak rozkošne. Stal sa „zrelým mužom", prijal profesionálne a spoločenské zodpovednosti a nazdáva sa, že podobné sentimentálne prejavy sa už nehodia k jeho veku ani k dĺžke jeho manželstva. Vo vzťahu ku kapitole vyznaní a prejavov lásky sa stal „racionálnym". Azda to, že si svoju partnerku vzal, nie je jasným dôkazom jeho lásky k nej? Prečo jej to má opakovať každú chvíľu? Zaťažujú ho predsa iné a oveľa dôležitejšie starosti: zabezpečiť rodine blahobyt, dozerať na výchovu detí, zlepšiť sociálnu situáciu. Vari ju miluje menej ako kedysi? Určite nie. Ale zároveň si myslí, že jej netreba neustále dokazovať, čo jej už dostatočne dokázal.