VÝPREDAJ

Pri všetkej úcte k životu si musíme uvedomiť, že náš pozemský život je konečný. Smrť „sedí“ ako neúprosná realita v živote každého z nás.
Ani Ježiš si neprial svoje utrpenie, ani ho nevyhľadával. Pritom sa však ani nevyhýbal ceste, ktorá viedla na kríž, ba slobodne ju prijal (porov. Mt 26, 39). Z boja proti utrpeniu a pre obetu utrpenia mu vyrástlo vlastné utrpenie. Ale ešte pri Poslednej večeri, keď mal už istú smrť pred očami, hovoril o príchode Božieho kráľovstva, o spôsobe ako ho budovať; aj o účinnom prostriedku – o láske, ktorá má byť živým prejavom Božej prítomnosti. Syn Boží, ktorý prežil a pretrpel život vo všetkých svojich dimenziách, ktorý ho dal za ľudí, jeho Boh obdaril novým životom, ktorý je silnejší ako smrť.
Teda nežil. aby zomrel, ale zomrel pre život, z ktorého poľa Božej vôle, nikto nemá byť výlučný, ani my na začiatku tretieho milénia.