Úvahy od Maxa Kašparů nesú v sebe pečať hneď niekoľkých profesií: medicíny, pedagogiky, etiky a náboženstva, ktoré mu umožňujú pozerať sa na človekaz rôznych uhlov pohľadu. Aby kniha priniesla ovocie pre váš duchovný život, slovami autora vám radíme: „Užívať jednu kapitolu denne, aby sa človek nepredávkoval“.

Väzba: brožovaná
Počet strán: 90

OBSAH: 

Predhovor
Premieňajúca láska
„Zadná komôrka"
Škola lásky
Modli sa a nebuď uvravený
Parúzia
Vyznanie viery
Adorácia, chvála a vďakyvzdanie
Zmierenie
Vzbudenie dobrého úmyslu
Mystické spojenie
Vnútorné ticho
Modlitba a prosba
Príprava na konanie
Dokonalá láska
Lecio divina
Modlitbové čítanie
Meditácia
Modlitba prežitá srdcom
Začiatok kontemplácie
Oslávená láska
Pokrm modlitby Tradičné pobožnosti
Ruženec
Najsvätejšie srdce
Modlite sa ako viete
Základ každej modlitby
Neustále sa modlite
Ustavičná modlitba
Pravá pokora
Nemožné sa stalo možným
Byť jednoduchý ako dieťa
Askéza pre každého
Sviatosť prítomnej chvíle
Od meditácie ku kontemplácii
Mystická cesta
Modlitba srdca
Očisťujúca láska
Čakanie na Boha
Sme milovaní
Jediná cesta k dokonalosti
Poznámky

UKÁŽKA:

Vzbudenie dobrého úmyslu
Offero – obetovať
Kristus sa neobetuje sám, jeho ľudia sa k nemu pripájajú a obetujú sa s ním
a skrze neho.
Áno, sú ním naplnení a tvoria s ním
jedno telo skrze Ducha Svätého,
ktorý žije vo všetkých.
J. A. Jungmann
Božím plánom nie je len vtiahnuť nás do Kristovho života, ale doviesť nás k jeho skutkom. Takže písmeno O nám pripomína, že sa máme pripojiť ku Kristovi vo svojom obetovaní sa nášmu spoločnému Otcovi. Napriek všetkým obetám v minulosti dal Kristus svojim nasledovníkom jasne najavo, že jediná obeta, ktorú Boh v budúcnosti chce, je obeta nás samotných. Preto sme povolaní ku kňazstvu, lebo iba my môžeme obetovať sami seba – nikto iný to za nás urobiť nemôže. Z toho dôvodu si prví kresťania boli natoľko vedomí svojho kňazstva. Vedeli, že iba Kristus môže túto obetu urobiť účinnou, pretože sa deje skrze neho. Navyše ju vykonávali spoločne s ostatný mi prvý deň v týždni, čiže v nedeľu (ako sa tomuto dňu neskôr začalo hovoriť). Potom sa vrátili do svojich domovov a vo svojich životoch používali prijatú pomoc a silu, aby obetovali všetky chvíle každého dňa Bohu, rovnako ako to robil Kristus. Keď sa nasledujúci týždeň vrátili, priniesli so sebou všetky svoje obety, ktoré urobili, aby na oplátku prijali od Boha oveľa viac než odovzdali. Tak boli zapojení do nekonečného kolobehu dávania a prijímania, ktoré ich stále pevnejšie začleňovalo do Kristovho tajomstva.
Prví kresťania si obvykle každé ráno pripomínali možnosti ako uskutočniť svoje kňazstvo obetovaním všetkých vecí, ktoré sa chystali robiť, skrze Kristovu obetu Otcovi. V neskorších rokoch sa tento každodenný úkon začal nazývať vzbudenie dobrého úmyslu. Túto modlitbu ma v detstve naučila moja matka, aby mi pred začiatkom dňa pripomenula, ako by som sa vraj mohol stať „malým kňazom", a tak premieňať všedné veci na vzácne – ako zázračný škriatok, ktorý dokáže premeniť prútik na zlato.
Poučila ma aj o kňazstve, ku ktorému sme všetci volaní v Kristovi, a ukázala mi, ako ho denne uskutočňovať. Hlavne svojím vlastným príkladom ma naučila ako sa môže celý život stať bohoslužbou, miestom, kde sa neustále obetujeme skrze Krista Otcovi – vo všetkom, čo hovoríme a robíme.Vzbudenie dobrého úmyslu
Offero – obetovať
Kristus sa neobetuje sám, jeho ľudia sa k nemu pripájajú a obetujú sa s ním
a skrze neho.
Áno, sú ním naplnení a tvoria s ním
jedno telo skrze Ducha Svätého,
ktorý žije vo všetkých.
J. A. Jungmann
Božím plánom nie je len vtiahnuť nás do Kristovho života, ale doviesť nás k jeho skutkom. Takže písmeno O nám pripomína, že sa máme pripojiť ku Kristovi vo svojom obetovaní sa nášmu spoločnému Otcovi. Napriek všetkým obetám v minulosti dal Kristus svojim nasledovníkom jasne najavo, že jediná obeta, ktorú Boh v budúcnosti chce, je obeta nás samotných. Preto sme povolaní ku kňazstvu, lebo iba my môžeme obetovať sami seba – nikto iný to za nás urobiť nemôže. Z toho dôvodu si prví kresťania boli natoľko vedomí svojho kňazstva. Vedeli, že iba Kristus môže túto obetu urobiť účinnou, pretože sa deje skrze neho. Navyše ju vykonávali spoločne s ostatný mi prvý deň v týždni, čiže v nedeľu (ako sa tomuto dňu neskôr začalo hovoriť). Potom sa vrátili do svojich domovov a vo svojich životoch používali prijatú pomoc a silu, aby obetovali všetky chvíle každého dňa Bohu, rovnako ako to robil Kristus. Keď sa nasledujúci týždeň vrátili, priniesli so sebou všetky svoje obety, ktoré urobili, aby na oplátku prijali od Boha oveľa viac než odovzdali. Tak boli zapojení do nekonečného kolobehu dávania a prijímania, ktoré ich stále pevnejšie začleňovalo do Kristovho tajomstva.
Prví kresťania si obvykle každé ráno pripomínali možnosti ako uskutočniť svoje kňazstvo obetovaním všetkých vecí, ktoré sa chystali robiť, skrze Kristovu obetu Otcovi. V neskorších rokoch sa tento každodenný úkon začal nazývať vzbudenie dobrého úmyslu. Túto modlitbu ma v detstve naučila moja matka, aby mi pred začiatkom dňa pripomenula, ako by som sa vraj mohol stať „malým kňazom", a tak premieňať všedné veci na vzácne – ako zázračný škriatok, ktorý dokáže premeniť prútik na zlato.
Poučila ma aj o kňazstve, ku ktorému sme všetci volaní v Kristovi, a ukázala mi, ako ho denne uskutočňovať. Hlavne svojím vlastným príkladom ma naučila ako sa môže celý život stať bohoslužbou, miestom, kde sa neustále obetujeme skrze Krista Otcovi – vo všetkom, čo hovoríme a robíme.