Pieseň o Bernadete je najúspešnejší román Franza Werfela a zaraďuje sa do klenotnice svetovej literatúry. Román je napísaný podľa skutočnej udalosti. Autor verne a príťažlivo približuje čitateľovi celú atmosféru v Lurdoch, celý začiatok a priebeh zjavení. Chudobnému dievčaťu z pyrenejského údolia Bernadete Soubirousovej sa zjaví pri massabiellskej jaskyni Pani, ktorá ju poverí určitým poslaním. Kým sa uskutoční, musí Bernadeta zniesť veľa príkoria. Zvíťazí však jej nezlomená viera, ktorá spolu s čistotou jej srdca presvedčí cirkevné i svetské vrchnosti, ktoré nakoniec uznajú zjavenia Panny Márie za pravé a vytrysknutý prameň vody za zázračne uzdravujúci. Nenechajte si újsť úžasný čitateľský zážitok!

UKÁŽKA:

V „žalári''

Francois Soubirous vstáva za tmy. Je presne šesť hodín. Už dávno nemá strieborné hodinky, svadobný dar múdrej švagrinej Bernardy Casterotovej. Potvrdenie mestskej záložne na ne a na niekoľko lacných šperkov prepadlo ešte vlani na jeseň. Soubirous vie, že je presne šesť, hoci zvony farského kostola zo Saint Pierre ešte nezvonili na rannú omšu. Chudobní ľudia majú cit pre čas. Aj bez ciferníka či hlaholu zvonov vedia, koľko je hodín. Chudobní ľudia sa vždy boja, že prídu neskoro.
Muž sa natiahne za drevákmi, ale podrží ich v ruke, aby nerobil hluk. Stojí bosý na kamennej dlážke a načúva mnohotvárnemu oddychovaniu spiacej rodiny. Táto obdivuhodná hudba mu zviera srdce. V miestnosti spí šesť ľudí. On a Louise si ponechali dobrú svadobnú posteľ, svedka ich nádejného začiatku. Ale obe ešte nedospelé dievčatá, Bernadeta a Marie, musia spať na veľmi tvrdých lôžkach. Dvoch najmladších, Jeana-Marie a Justina, ukladá matka na slamník, ktorý cez deň zvinú a odložia. Francois Soubirous sa nehýbe z miesta a hľadí na otvorený sporák. Vlastne to ani nie je naozajstný sporák, ale veľké ohnisko, ktoré kamenár André Sajou, majiteľ tohto „prepychového" bytu, narýchlo zhotovil pre svojich nájomníkov. Pod popolom tlie a praská ešte niekoľko čerstvých konárov, ktoré dosiaľ nezhoreli, lebo boli privlhké. Chvíľami sa mihne bledá žiara. Muž však nemá silu rozdúchať zvyšok ohňa. Obracia pohľad k oknám, za ktorými sa už začína brieždiť. Vtom sa jeho veľká rozladenosť zmení na hnevlivú zatrpknutosť. Na pery mu sadá kliatba. Soubirous je zvláštny človek. Väčšmi ako biedna izba ho hnevajú dve zamrežované okná, jedno väčšie, druhé menšie.