Objavte moc Porozumenia s otcom
„Keď som sa stal mladým otcom, pochytila ma panika. Cítil som sa
nedostatočný a bál som sa, že moje deti ukoristi kultúra. Vedel som, že
tam nie sú žiadne záruky, ale predstavil som si, že ak dokážem nájsť
základný vzor otcovstva a potom ho napodobním, mám šancu zabojovať."
Josh McDowell
KAŽDÝ OTEC CHCE, ABY JEHO DETI:
• cítili, že sú milované a chránené
• získali povesť čestných Ľudí
• vedeli, že ich otec plní sľuby
• odolali nezdravému tlaku rovesníkov
• unikli škodám zavineným drogami a alkoholom
• sexuálne žili len v manželstve
• prijímali jeho rady a poučenia
• uznali svoje chyby
• prišli k nemu, keď majú starosti a bolesti
• obdivovali a rešpektovali ho ako svojho otca
V tejto knihe Josh McDowell hovorí o desiatich vlastnostiach, ktoré nakoniec
našiel v najlepšom otcovskom vzore a ktoré môžu priniesť vytúžené
výsledky. Na základe biblického chápania a jasných ilustrácií sa
dozviete o revolučnej ceste otcovstva, ktorá vštepí skalopevné vlastnosti
vašim deťom a umožní im robiť v živote správne morálne rozhodnutia.
Väzba: brožovaná
Počet strán: 146
OBSAH:
- Byť otcom v zložitom období
- Porozumenie s otcom
- Otcova bezpodmienečná láska a prijatie
- Otcova čistota
- Otcova pravda
- Dôveryhodný otec
- Otec potešuje a podopiera
- Otec ako úkryt
- Otec ako priateľ
- Trestajúci otec
- Otec a odpustenie
- Otec a úcta
- Otec podľa Božieho srdca
Použitá literatúra
UKÁŽKA:
POVZBUĎTE ČESTNOSŤ
Keď boli deti malé, uvedomili sme si, že sme ich povzbudzovali
k nečestnosti tým, ako sme reagovali na určité situácie.
Napríklad keď sme vošli do izby a videli sme, že jedno z detí rozbilo
lampu, vždy sme položili rovnakú otázku: „Rozbil si tú lampu?" Alebo ak
sme počuli detský plač a zistili sme, že to druhé sa ho snaží utíšiť,
vždy sme sa pýtali dieťaťa, ktoré malo ustarostený pohľad: „Udrel si
svoju sestru?„
Jedného dňa sme si uvedomili, že takýto prístup neumožňuje, aby mladá
myseľ reagovala hodnoverne. Skoro hmatateľne sme videli, ako sa točia
kolieska ich mysle: Poznám pravdivú odpoveď, ale pravda ma privedie do
problémov, vyskúšam klamstvo a uvidím, či to pomôže.
Zdalo sa nám, že takto postavenou otázkou sme povzbudili deti
k nečestnosti. Cítili, že sa chytili do pasce klamstva. A tak sme sa
rozhodli, že im dáme lepšiu možnosť povedať pravdu. Začali sme sa
pýtať (vážnym, ale nie nahnevaným tónom): „Ty si rozbil lampu,
však?“ alebo „Prečo si udrel svoju sestru?„. Náš prvý prístup
podnecoval nečestnosť, nový prístup nabádal k čestnosti.
Odvtedy sme objavili ešte ďalšie spôsoby, ako povzbudiť deti k čestnosti.
Spoznali sme, že moralizovanie, kritizovanie a argumentácia nie je
najefektívnejší prístup. Keď sme boli v pokušení usmerniť náš vzťah
s deťmi zoznamom pravidiel a nariadení, museli sme sa veľmi zdržiavať.
Príležitostne deti potrebovali cítiť naše rozhorčenie nad ich trvalou
neposlušnosťou. Takéto obdobia však musia byť zriedkavé a vyvážené
slovami povzbudenia, ktorými vyzdvihneme silné a pozitívne stránky
detí.
ODMEŇTE ČESTNOSŤ
Moje prvé roky otcovstva neboli najslávnejšie. Domnieval som sa, že úlohou
rodičov je chrániť deti, aby sa nedopustili hriechu. Myslel som si, že ak
nebudem používať prút, pokazím svoje deti a to sa nebude páčiť Bohu.
Nebol som hrubý, ale v počiatočných rokoch otcovstva som musel byť tým,
čo detí nazývajú „príťaž“. Vždy som ich dokázal rýchlo
upozorniť, ak urobili nejakú chybu, ale nepochválil som ich za to, čo
urobili dobre.
Sedel som napríklad v pracovní a písal knihu. Slová mi prichádzali plynule
na myseľ. Práve vtedy vstúpila Dottie a povedala: „Ocko, Sean práve
prišiel domov a na vysvedčení má samé A!„
„Miláčik, to je úžasné“, odpovedal som pravdepodobne. „Teraz som
však práve uprostred niečoho dôležitého. Pri večeri sa o tom s ním
porozprávam." Pri večeri by som sa mal s ním porozprávať o jeho
známkach, ale neurobil som to. Ak by však bola Dottie vstúpila dnu a
povedala; „Ocko, Sean práve zmlátil Katie za to, že vošla do jeho izby,"
okamžite by som vyskočil spoza stola a snažil sa vyriešiť tento problém.
Odrazu by moja kapitola, ktorú som práve písal, nebola taká dôležitá.
Záležitosť nemohla počkať do večera, musel som sa s tým zaoberať
hneď.
Dnes, keď sa rozprávam s mladými ľuďmi, myslím, že pätnásť
z dvadsiatich detí mi povie, ako to skutočne vyzerá u nich doma.
Pozornosť rodičov upútajú omnoho skôr, ak urobia niečo zlé. Keď mala
moja najstaršia dcéra desať rokov, uvedomil som si, čo robím.
Čítal som knihu s názvom The One Minuté Manager, v ktorej autori viedli
manažérov k tomu, aby si všímali, čo ich zamestnanci robia správne, a
aby to dokázali oceniť, a tak ich povzbudiť v ich úsilí. Táto veta
zmenila všetko okolo mňa. Prijal som nové „otcovské motto". Znelo takto:
„Skús vidieť to, čo tvoje deti robia dobre." Keď som videl, ako Sean
nezabudol vysypať smeti, povedal som: „Ďakujem, že si nezabudol vysypať
smeti." Keď som videl Kelly, ako si robí domáce úlohy, povedal…






