„Dlhé hodiny samoty pri pasúcom sa stáde a dlhé rozhovory s Jetrom, neraz hlboko do noci, pod nebom plným hviezd, umožnili Mojžišovi hĺbať nad tajomstvami, ktoré mu zaplavili srdce tam v One a ktoré s ním zdieľal Neferptah.Často myslel na neho, vybavoval si jeho obraz, obraz živého človeka i obraz slávnostnej meravosti, aký mu dal na svojom reliéfe Besalel. Hovorieval s Jetrom o slnku – božstve faraóna Achnatona, o slnku – božstve všetkých národov, o slnku menom Jajaš alebo Jahu, ktoré uctievali Madiánčania a ktorého hlavným kňazom bol Jetro. A z pološera sa stále jasnejšie vynáral obraz Boha, ktorý je jednotou v jednotnom svete, vytrhnutom z chaosu. To boli chvíle, ktoré miloval a pre ktoré sa oplatilo žiť v ústraní, ďaleko od dobiedzajúcich ľu­dí…“