Veľkodušné gesto rozsievača, ktorý nepozerá na kvalitu pôdy a na to, kde semeno skončí, hovorí o veľkodušnosti Boha, ktorý „mrhá“ a rozsieva v srdci každého človeka. Kto sme my, aby sme rozhodovali o tom, že sa neoplatí ohlasovať evanjelium povolania určitým mladým a v určitých prostrediach? Od kňaza a animátora povolaní sa žiada, aby rozsieval. Vedomie, že Boží rozsievač vložil do človeka semeno povolania, dáva ľudskému rozsievačovi odvahu rozsievať kdekoľvek a do srdca kohokoľvek. Božský rozsievač túži po „šírych končinách“.

Väzba: brožovaná

Počet strán: 80

OBSAH:

Úvod

Aktuálnosť a ústredné miesto výchovnej služby
Skrývanie sa a absencia výchovných inštitúcii
Kultúrne prostredie
Škola
Skupina
Rodina
Cirkev
Frustrované očakávanie (signál, ktorý- neprišiel)

Pedagogika povolania a vychovávateľ povolaní
Rozsievať
Rozsievač povolaní
Siať všade a vždy v srdci každého
Semená povolania (akási kerygma povolania)
Každý čas je vhodný na siatie
Najmenšie zo všetkých semien…
… najväčšie zo všetkých semien
Sprevádzať
Osobné sprevádzanie v povolaní

Vedieť prevziať iniciatívu
Ukázať na Iného
Pedagogika studne
Vyjsť z chrámu a zanechať vyčkávaciu logiku
Rozpoznať „studne"
Oceniť rozdiel
Studňou je Cirkev
Vieru vyznávať a vedieť sa s ňou deliť
Vychovávať
Vychovávať k poznaniu seba
Od nereálnych očakávaní k základnému
nedorozumeniu
Od úprimnosti k pravde
Od pravdy k slobode
Vychovávať k interpretácii života
(vedieť život „čítať a opísať„)
Vychovávať k in-vokácii
Formovať
Spoznanie Učiteľa – cesty, pravdy a života
Žiadať maximum
Zodpovednosť za druhého
Povolanie ako sebarealizácia
Spoznanie „eucharistickej gramatiky“ života
Povolanie ako prejav vďačnosti
Povolanie ako spoznanie seba
Povolanie ako poznanie, skúsenosť, múdrosť
Poznanie
Skúsenosť
Múdrosť
Malá príručka animátora povolaní
 

Ukážka:

Rozpoznať „studne"

Vedieť inteligentne sprevádzať povolanie znamená aj podľa možnosti čo najpresnejšie identifikovať a rozpoznať dnešné „studne" – tie miesta a chvíle, podnety a očakávania, situácie a udalosti, ktoré mladí pokladajú za prameň života alebo podmienku šťastia, a kde ich nevyhnutne stretneme, kam skôr či neskôr musia prísť so svojimi prázdnymi nádobami, nevyjadrenými otázkami a zle vysvetlenými snami, so svojimi potlačenými túžbami v ich hlbokej pravde, ktoré zvyčajne prejavujú ich povrchnou a vonkajšou časťou, dokonca i tou, ktorá má deviačný charakter. Sú to mladí, ktorí často zdôrazňujú iba svoju povrchnú sebestačnosť; mladí s hlbokou a nezmazateľnou túžbou po autenticite a budúcnosti, ktorá však často zostáva skrytá.27 Tadiaľto vedie itinerár povolania, pretože práve tu sa nachádza semeno povolania.
To však neznamená, že musíme navštevovať diskotéky a ich okolie (alebo kopírovať a súťažiť s centrami mládežníckej zábavy). „Studňami", o ktorých hovoríme, sú niekedy fyzické miesta, ale nie vždy a nevyhnutne. Studňami sú predovšetkým miesta psychologické, teda všetky spôsoby cítenia a prežívania mladého človeka, ktoré sa stávajú posolstvami. Tieto niekedy ani on sám nedokáže správne interpretovať a robia z neho nespokojného vyhľadávača