Tretia kniha z cyklu piatich noviel o ženách z rodokmeňa Ježiša Krista. Boli to ženy Orientu, ktoré žili v dávnych časoch. Ich príbehy však nie sú vzdialené ani našim dnešným problémom a zložitým životným situáciám, ktoré riešime takmer každý deň. Tieto ženy nežili na výslní. Vyznačovali sa odvahou, dokázali riskovať a nečakane konať. Boli smelé a občas robili aj chyby, veľké chyby. Neboli dokonalé, ale Boh ich vo svojom nekonečnom milosrdenstve zapojil do svojho dokonalého plánu príchodu Krista, Spasiteľa sveta.
Žijeme v zložitých a ťažkých časoch, keď milióny ľudí hľadajú odpovede na svoje otázky. Tieto ženy nám ukazujú cestu. Hoci žili už veľmi dávno, môžeme sa od nich mnohému naučiť.
Rút je ženou lásky.

UKÁŽKA:
Rút kráčala domov a srdce jej zvieral nepokoj. Jej milovaný manžel Machlon zomieral. Bojovala so slzami a triasla sa od strachu. Ako bude žiť bez Machlona? Vysnívala si dlhý život po boku milovaného manžela.
Predstavovala si, ako sa bude starať o jeho deti a zostarne spolu s ním. No teraz tŕpla pri pohľade na jeho utrpenie. Predstava, že možno nikdy nebude mať deti, ktoré budú nosiť jeho meno, ju napĺňala žiaľom.
Úbohá Noemi! Ako len svokra znesie ďalšiu stratu? Pred pätnástimi rokmi stratila manžela Elimelecha. Mladší syn Kiljon jej zomrel minulý rok na jar. Bude pre Noemi viera v Boha Izraelcov aj naďalej zdrojom pokoja, alebo sa rozletí na tisíc kúskov, keď narazí na jej zármutok zo straty posledného syna?
Ach, Pane Bože Izraela, vypočuj naše volanie!
Odkedy jej Noemi rozpovedala o pravom Bohu, Rút verila. Videla, že z Noemi sála zvláštny pokoj aj napriek tomu, že mala ťažký život. Taký pokoj Rút ešte nikdy necítila, a už vôbec nie v dome svojho otca. Rút sa s Noemi veľmi často rozprávala o Bohu. Mala veľa otázok. Odpoveď však bola stále tá istá. Mala dôverovať Bohu, poslúchať ho a prijať jeho vôľu vo vedomí, že všetko, čo sa deje, má svoj zmysel, aj keď ho ona spočiatku nevidí. Niekedy jej však bolesť pripadala neznesiteľná.
Rút sa bála…