Táto knižka predstavuje výber príbehov a výrokov púštnych otcov zo zbierky Verba seniorum, ktorá bola napísaná v 4. storočí.
UKÁŽKA:
Istý brat prichádzal ku chyži ktoréhosi slávneho starca, vošiel dnu a
kradol mu jedlo. Keď to videl starec, neoboril sa na neho, lež ešte viac
pracoval a pomyslel si: „Možno, že ten brat je v biede." I znášal
starec veľké útrapy pre nedostatok chleba. Keď však zomieral a bratia ho
obklopili, uvidel brata, ktorý mu kradol chlieb, a povedal mu: „Pristúp ku
mne, bratku!" A chytil ho za ruku, bozkal ju so slovami: „Ďakujem týmto
rukám, bratia, lebo myslím, že vďaka nim vojdem do nebeského
kráľovstva." Tento brat, pohnutý jeho slovami a pokorou, konal pokánie a
stal sa prísnym mníchom.
Istého brata urazil iný brat, a tak zašiel za starcom a oznámil mu to.
Starec mu odvetil: „Zažeň svoju myšlienku, lebo brat nechcel uraziť teba,
ale tvoje hriechy. Preto pri každom pokušení, ktoré na teba príde pre
človeka, neobviňuj jeho, ale povedz: pre tvoje hriechy sa mi to stalo.„
Istého brata chválili iní bratia v prítomnosti opáta Antona; a keď ho
opát skúšal, zbadal, že neznáša urážky. Starec mu povedal: „Ty si,
bratku, podobný budove, ktorá má vchod ozdobný, ale cez vrátka ju
napádajú zbojníci.“
Bol istý starec v Egypte, ktorého si všetci veľmi vážili, kým tam
neprišiel opát Poimen. Keď tam však došiel zo Sketska, mnohí prichádzali
k nemu a opustili toho starca, začo ten začal závidieť a ohovárať. Keď
to počul opát Poimen, zarmútil sa…






