„Kto vlastne som?“
Taká otázka nám môže pripadať ako banálna, takmer detinská fráza. Ženy si na ňu napokon odpovedajú samy: „Som matka.“ „Som účtovníčka.“ „Som rehoľná sestra.“ „Pravdaže viem, kto som…“ A predsa to nevieme.

V kútiku každého ženského srdca sa skrýva túžba po niečom viac. „Som iba matka? Iba manželka? Iba učiteľka či ošetrovateľka? Ak nie som len toto, kto vlastne som?“
Objaviť v ženskom srdci a duši ten najhlbší zmysel pre identitu sa nedá na prvýkrát. Je to cesta. Ženy si v rôznych fázach svojho života stále znova kladú otázku: „Kto som?“, pretože identita ženy nie je stojatá voda v jazierku. Je ako dravá rieka, čo sa rúti od jedného ohybu k ďalšiemu a vytvára si čoraz hlbšie a širšie koryto.

Ak vám niekedy v živote zišla na um rovnaká otázka, vrhnite sa do jej prudkého toku. Voda vám možno bude v prvom okamihu pripadať studená, no keď sa s dravou riekou spriatelíte, donesie vás na miesta, o ktorých ste nemali tušenia. A nielen to – naučíte sa mať z cesty potešenie.