Cieľom ročenky Studia Biblica Slovaca je odborná informovanosť o Svätom písme Starého a Nového zákona.

Väzba: brožovaná

Počet strán: 100

OBSAH:

Contents
Mons. Rudolf BALÁŽ
Slovo na cestu
Blažej ŠTRBA
Ročenka Studia Biblica Slovaca
Články
Pavol FARKAŠ
Minulosť a prítomnosť biblických vied v slovenskom kontexte
Peter DUBOVSKÝ SJ
Výklad Svätého písma: hermeneutický model založený na teórii štyroch kultúr
Jozef JANČOVJČ
Imago Dei(Gn 1,27)-biblický koncept úplnosti a dokonalosti človeka
Poznámky
Blažej ŠTRBA
Čo urobil Peter, keď kohút druhýkrát zaspieval? Filologická poznámka
k slovesu v Mk 14,72
Milan SOVA – Peter DUBOVSKÝ SJ
Návrh transliterácie a prepisu hebrejských spoluhlások a samohlások
do slovenčiny
Abstrakty a recenzie
Bibel und Liturgie 77 (2004) (František Trstenský)
Biblische Zeitschrift 48 (2004) {Blažej Štrba)
Revue biblique 111 (2004) (Jozef Jančovič)
Juraj BANDY: Teológia Starej zmluvy (Pavol Farkaš)
Jozef HERIBAN: Dizionario terminologico-concettuale di scienze blibliche e
ausiliarie (Sergio Felici)
Oznamy
Ján ĎURICA SJ
Botekov preklad Písma s komentármi Jeruzalemskej Biblie
Anton TYROL
Časopis Sväté písmo pre každého
Ján Peter ZAŇ OFM
Vypracovanie odborného komentára Písma svätého v slovenskom jazyku
Životné jubileum prof. Jozefa Heribana
Použité bibliografické skratky

UKÁŽKA:

Výklad Svätého písma: hermeneutický model založený na teórii štyroch kultúr

Peter DUBOVSKÝ SJ

Od čias, keď prví autori Písma napísali prvé riadky, po dnešného čitateľa, ktorý drží v rukách slovenský preklad Písma, uplynulo nielen niekoľko tisícročí, ale sa vystriedali mnohé politické zriadenia a kultúrne smery. Svet, v ktorom vznikalo Písmo, je pre mnohých moderných čitateľov ťažko pochopiteľný a niekedy až morálne neprípustný1.
Z tohto dôvodu je dôležité predovšetkým správne pochopiť prostredie, v ktorom Písmo vzniklo, jeho náboženský svet, jeho hodnotový systém a jeho spoločensko-politické usporiadanie. Situáciu s vysvetľovaním Písma však ešte viac komplikuje skutočnosť, že Písmo nevzniklo v jednom okamihu, ale je
produktom viacerých generácií, ktoré rovnako ako prví autori boli
inšpirované Duchom Svätým a upravili alebo pridali niektoré časti Svätého písma. Tak okrem pochopenia prostredia, v ktorom Písmo vzniklo, je nevyhnutné poznať aj prostredie, v ktorom sa Písmo redigovalo a odovzdávalo z generácie na generáciu. Napokon, ak Písmo nemá zostať len hodnotným svedkom o živote minulých generácií, ale má sa stať živým Slovom aj pre našu generáciu, musia vysvetľovatelia Písma brať do úvahy aj súčasný svet, jeho otázky a problémy, t.j. svet, ktorému chceme ohlasovať Božie slovo. Tieto okruhy otázok patria do vedeckej disciplíny, ktorá sa nazýva hermeneutika. D. E. Klemm definuje hermeneutiku ako „teoretický a metodologický proces porozumenia významov obsiahnutých v písaných alebo hovorených znakoch"2.
1 Ako príklad môžeme uviesť úryvky z neoasýrskych análov. Asýrski králi sa
Aválili, koľko ľudí stiahli z kože, koľko miest zrovnali so zemou a koľko civilov odvliekli
o zajatia. Ťažko si vieme predstaviť, ako súčasní politici stavajú svoju politickú kampaň
na ukrutnostiach spáchaných na civilnom obyvateľstve.
2 KLEMM, Hermeneutics, 497.