Hlavná hodnota príručky spočíva v tom, že neoslovuje predovšetkým tých 99 spravodlivých a slušných, ale onoho jedinca lopotiaceho sa v tŕní svojich morálnych prečinov a človeka pokoreného osudom svojich hriechov, ktorý stojí na rázcestí a prijíma pozvánku na kráľovskú hostinu (porov. Mt 22, 1–14). Presnejšie – práve tomuto človeku, ktorý pochybuje o Bohu, o Cirkvi, násilníkovi, cudzoložníkovi, podvodníkovi každého druhu podáva bratskú ruku.

Spoľahlivo orientuje v duchovnom živote a privádza k zmiereniu s Bohom, ľuďmi i so sebou samým.

Počet strán: 204

Väzba: brožovaná

Ukážka:

Zanedbal/a som

spoved' a prijímanie

aspoň raz do roka

1. Podstata Celá I. časť príručky podala obraz o zmierení v spovedi. Prečo Cirkev tak nástojčivo požaduje ročnú spoveď a prijímanie? A aké sily nás od týchto dôležitých krokov zdržali? Na začiatok zdôrazníme, že predpis Cirkvi (CIC, kán. 920) je aj v tomto smere výrazom starostlivosti jej pastierskeho úradu o naše duchovné blaho. Aj domácnosť, rodina si určuje pravidlá pre dobro jej členov.

Po prvé, spoveď ťažkého hriechu je nevyhnutnou podmienkou prijímania Kristovho tela. Prijímanie Kristovho tela (aspoň vo veľkonočnom čase) je blahodarná povinnosť každého veriaceho.

Po druhé, človeku nie je známy deň ani hodina, v ktorej ho Boh povolá k sebe, čo je dostatočný dôvod na to, aby si upratal svedomie aspoň raz do roka.

Kniha doplnená o prívesok.