Kto by sa v Jubilejnom roku svätého Pavla nechcel bližšie zoznámiť s hlavným aktérom tejto udalosti? Akýmsi kompasom môže byť práve táto knižka, ktorá poodhaľuje nielen súkromný život Apoštola z Tarzu, ale aj zákulisie jeho konania a tvorby. Jej obsah a čítanie Svätého písma sú spojené nádoby, v ktorých voľne preteká Kristova láska. Je to tá istá láska, ktorá Pavlovi otvorila oči a od základu zmenila jeho poznanie o naplnenom živote. Toto poznanie sa teraz ponúka každému, kto po ňom siahne s úprimným záujmom hoci aj prostredníctvom myšlienok z týchto stránok, ktoré tiež nepriamo nabádajú k osobnej konverzii. A my by sme predsa mali bežať tak, aby sme získali víťazný veniec!

Počet strán: 74

Väzba: brožovaná

OBSAH:

Predslov

Pavol z Tarzu

Pavlov život a cesty

Detstvo a mladosť

Stretnutie s Pánom na ceste do Damasku

Prvá misijná cesta

Apoštolský snem v Jeruzaleme

Druhá misijná cesta

Tretia misijná cesta

Väzenie a smrť

Pavlove listy

Prvý list Solúnčanom

Druhý list Solúnčanom

Prvý list Korinťanom

Druhý list Korinťanom

List Galaťanom

List Filipanom

List Rimanom

List Filemonovi

List Kolosanom

List Efezanom

Pastorálne listy

Prvý list Timotejovi

Druhý list Timotejovi

List Títovi

Pavlova spirituality

Napodobňujte ma

Láska nikdy nezanikne

Ste povolaní pre slobodu

Pre mňa žiť je Kristus

Žime podľa pravdy

Nech teda človek skúma sám seba

Duch prichádza na pomoc

Z Božej vôle povolaný

UKÁŽKA:

Detstvo a mladosť

  Pavol sa narodil v židovskej rodine v Tarze, v meste, ktoré leží v cilícijskom kraji v Malej Ázii na území dnešného Turecka. Tarzus bolo prvým miestom, ktoré malo vplyv na budúceho Kristovho učeníka a jeho formovanie. Bolo to prístavné mesto, kde sa stretávali ľudia, obchod a kultúra. Pavol tu spoznal grécku kultúru, jazyk, filozofiu a myslenie.

  Pavol dostal aj židovské základy. Jeho formovanie sa rozvíjalo predovšetkým z náboženskej stránky. Od detstva sa oboznamoval s Bibliou. Židia v diaspóre používali jej grécky preklad známy ako Septuaginta. V synagóge sa čítalo Sväté písmo v heb – rejskom a aramejskom jazyku. Takže Pavol dostal vzdelanie aj v týchto jazykoch. 

  Okrem tohto intelektuálneho formovania sa naučil od svojich rodičov aj remeslu, ako to bolo zvykom u Židov. Židovské príslovie hovorí: „Každý muž je povinný vyučiť syna remeslu. Kto nevyučí syna remeslu, naučí ho zlodejstvu.“ Remeslo bolo v Cilícii veľmi rozšírené a aj pre samotného Pavla bolo veľmi dôležité, lebo mu poskytovalo slobodu a nezávislosť pri ohlasovaní evanjelia. V Prvom liste Solúnčanom pripomína veriacim: „Veď sa, bratia, pamätáte na našu prácu a námahu: Vo dne v noci sme pracovali, aby sme nikomu z vás neboli na ťarchu, a tak sme vám hlásali Božie evanjelium“ (1 Sol 2, 9).

  Mesto Tarzus patrilo v tých časoch do Rímskej ríše, preto aj Pavol bol rímskym občanom a ovládal rímske zákony. O jeho zatknutí rímskym veliteľom Lyziášom v Jeruzaleme čítame: „Ale keď mu uťahovali remene, Pavol povedal stotníkovi, čo tam stál: ,A smiete bičovať rímskeho občana, a ešte bez súdu?‘ Keď to stotník počul, išiel za veliteľom a hlásil mu: ,Čo to chceš robiť? Veď je to rímsky občan.‘ Veliteľ prišiel za ním a pýtal sa ho: ,Povedz mi, ty si Riman?‘ On odpovedal: ,Áno.‘ Veliteľ vravel: ,Ja som toto občianstvo získal za veľkú sumu.‘ A Pavol povedal: ,A ja som sa v ňom narodil‘“ (Sk 22, 25 – 28).