Televízia si robí svoju prácu a rodičia si majú svoju robiť tiež, tvrdí autor s dlhodobou praxou vo výchove detí a mládeže.

Je správne vyhnúť sa televízii, keď vieme, čo všetko z obrazovky číha na naše deti? Koľko času je rozumné tráviť jej sledovaním a kedy? Ako je zobrazovaná rodina v televíznych programoch? Aké morálne postoje formuje v deťoch? – aj na tieto otázky autor ponúka svoju odpoveď.

Naučme sa používať televíziu tak, aby sme sa nestali jej otrokmi, ale aby sme si z nej urobili vzácneho spojenca pri výchove.

Stratégia spolužitia

Netreba odmietať, radšej sa snažme lepšie poznať
Scenár: Televízia si robí svoju prácu a rodičia
si tú svoju majú robiť tiež
Sledovanosť: Tyranka, ktorá riadi skladbu
(programu Internet, pay-tv, satelit: Nové výzvy pre rodinu
Pravidlá: Koľko času venovať televízii?
Aká nestráviteľná je televízna kuchyňa Spať s televíziou? Dôsledok je nespavosť a podráždenosť
Kedy j e vhodné sledovať televíziu?
Úlohy a hry pri vypnutom televízore
Ráno, poobede alebo pred spaním
Skákať a jesť pri pozeraní televízie?
Spoločne zvoliť televízne menu
Aké kreslené filmy? Vysoko rizikové
rozhodnutie
Pokémon, reťazec v službách marketingu
Obliehanie kreslenými filmami: Ako možno
proti nim výchovne pôsobiť?
Videokazety a pay-tv: Možná alternatíva
Môže byť televízor spojencom?
Vypnúť televízor, prepnúť kanál alebo
diskutovať o tom, čo vidíme?
Hrať sa so šotom a urobiť si z neho priateľa
Televízia nie je zmyslom života:
Možné alternatívy
Hry, prechádzky, priateľstvá: Niekoľko antitelevíznych receptov
Pomáha televízia manželom lepšie si porozumieť?
Uniformované a nevýrazné rodinné modely
Rodinná kritika a nedostatok zábavy
Drahý televízor, priveľa rozprávaš

UKÁŽKA:

Stratégia spolužitia

Nekonečná reťaz desivých príbehov, násilia, vulgárnosti, pestrofarebných obrazov. Možno sa to niekomu bude zdať ako pritvrdé hodnotenie, ale naša televízia je taká. Zbytočne by sme sa pokúšali pri-krášlovať realitu, ktorú máme každý deň pred očami. Pravdaže, nájdu sa aj zrnká zlata, ale strácajú sa v kope špiny.
Ak nechceme riskovať, môžeme všetku tú burinu zviazať do jednej otiepky a hodiť do ohňa. Mnohí tak už urobili. V presvedčení, že bojovať proti televíznej príšere je zbytočné, vypli prijímač, odhlásili príjem, a ak bol prístroj ešte zachovaný, darovali ho charite. Je to jasné vyhlásenie kapitulácie. Priznanie porážky ešte pred začiatkom boja.
No aké sú výsledky? Deti a mládež už nebudú vystavené sústavnému bombardovaniu nevhodnými reklamami, ktoré len vyvolávajú napätie a pocit nespokojnosti. Uchránime ich aj pred zlozvykom ustavične prepínať programy ovládačom, aj pred banálnymi a nič nehovoriacimi reláciami, nepríjemnými sexuálnymi narážkami, ktorými sú prešpikované takmer všetky televízne programy. Avšak dúfať, že tým sa problém vyrieši, je nebezpečná ilúzia.