Každá stránka tejto knižky je ozvenou stretnutia alebo rozhovoru o intímnych – osobných záležitostiach mladých ľudí.

Väzba: brožovaná

Počet strán: 238

OBSAH:

Do sexuality treba vniesť svetlo!

I. Naliehavá úloha: znovu objaviť lásku …

1. Hľa, aká krása — naplň sa obdivom!
   
2. Hrôza: zobuďsa!
   
3. Brieždenie — zostaň v žiare svetla! .
   
4. Je tu radosť: vzchop sa!
   

II. Telo: v radarovom pásme srdca

1. Moje telo — Kto je to? Čo je to?
Trocha teológie z pohľadu zdravej ekológie ľudského tela
2. Moje telo je iba volaním
3. Podivné trhliny — zranená sexualita
 

1. Masturbácia: dozrievanie, alebo porucha?
   
2. Nečistota = vír vášní, otroctvo?
   
3. Odolávať znamená prežiť
   
4. Homosexualita: odlišnosť, alebo úchylka,
   

z ktorej existuje východisko!
5. Eros a Thanatos sa objímajú
III. Láska prebúdza lásku,
Staň sa hodným svojho tela, svojho srdca

1. Puberta: čistota a sloboda
   
2. Loviť: klamat?
   
3. Spolu-nažívať = spolu-váhať
   
4. Milovať sa = privykať si, prijať sa
   

IV. Reč svedectiev

1. Znova nájsť cesty lásky
Zachránená z pekla
Silný pud, ale v hĺbke srdca
Obdobie dospievania, okamih zlomenia
Teraz ho milujem pre jeho krásu darovanú Bohom
Budem na tento okamih čakať!
Zranený kút môjho srdca
Postihnutí mi dali život: môžem milovať!
Znovu som objavil krásu svojho tela
Táto zbraň môže zvádzať alebo spôsobovať
zranenie
Ja hrám s kartou náročnosti
2. Vyslobodení z úchyliek!
Táto choroba ma urobila malým!
„My name is nobody"
Život, život v samotnom srdci mojich rán!
Už štyri roky som „gay", radosť z verného priateľstva
Z tvojich čiernych miest urobí žiarivé hviezdy

UKÁŽKA:

STAŇ SA HODNÝM SVOJHO TELA, SVOJHO SRDCA
Ak chceš žiť, musíš vykonať poriadny kus práce. Musíš utvoriť nový vzťah medzi sexualitou a láskou a naučiť sa ju udržiavať. Musíš poľudštiť príliš živočíšnu sexualitu a zosobniť príliš anonymnú sexualitu. Zrušiť vnútorný rozpor medzi srdcom a telom. Najlepšie bude, ak odstrániš všetky rozpory. Nemôžeš vystupovať v jednej oblasti svojej bytosti ako človek a v druhej sa nechať manipulovať, akoby si bol vecou.
Odmietni žiť pod úroveň, pre ktorú je tvoje srdce stvorené! Odmietni žiť nenáročne! Odmietni všetky tie lacné vzťahy.
Agnes ako jediná v triede — nehovorím že v škole — odpovedala, prečo nemá žiadny sexuálny vzťah: „Som na to príliš veľká!" Tým chce povedať: „Nechcem žiť pod úroveň môjho srdca.„
Stručne povedané, staň sa hodným svojej sexuality. Hodným svojho tela. Hodným svojho srdca.
PUBERTA: ČISTOTA A SLOBODA
Prvé náznaky prebúdzajúcej sa pohlavnosti sú pre každého dôležitým medzníkom v živote. Spôsob, akým sa prebudí, môže človeka hlboko poznačiť na celý život. Strach, úžas a obava sa miešajú s predzvesťou niečoho nového, o čom nemá ani tušenia.1 Čelí množstvu otázok, o ktorých sa s nikým neodvažuje hovoriť. Avšak práve teraz ako nikdy by bolo potrebné objasňovať, radiť, podržať a viesť.
DOSPIEVANIE, PRI KTOROM SA LÁSKA ZAKOREŇUJE V NÁDEJI
Dlho som hľadal odpoveď na otázku: prečo sa v človeku tak skoro prebúdza puberta, teda v období, keď ešte nieje schopný prežívať veľkú lásku? Prečo teda dochádza k tomuto fázovému posunu, keď už človek môže fyzicky prežívať sexualitu, ale nie je ešte schopný hlbokej a zrelej lásky? Prečo sa doň vlieva táto obrovská životná sila, keď ešte nie je schopný skutočne ju zvládnuť?
Či nie práve preto, aby mal čas svoj pud usmerniť, naučil sa ho chápať zodpovedne a vnútorne sa s ním zjednotil… Skrátka, aby získal čas na to, aby sa poľudštil ?
Čas na to, aby sme vo chvíli, keď sa v nás začne prebúdzať nezávislosť osobnosti, mohli krôčik po krôčiku získať aj nezávislosť v oblasti sexuality. Ak by sme sa bezmyšlienkovite podriadili pudu, budeme úplne závislí od najmenšej náklonnosti k druhému. A teda unášaní a zmietaní všetkými smermi.
Nie je nám však tento čas, taký ťažký na prežívanie, darovaný najmä preto, aby láska mohla zapustiť svoje korene v Nádeji? Dospievanie je jedinečným obdobím nádeje. Preto mnoho dospievajúcich skôr stráca nádej než vieru. Viera im zostane, len stratia nádej.
Prečo? Pretože okamžitá rozkoš je nepriateľom nádeje. „Drobné nekonečné rozkoše sa rýchlo premieňajú na dlhú nekonečnú beznádej!“ (Olivier Clément).
Takéto skúsenosti podkopávajú nádej. Nakoniec už nič neočakávaš, nič nepripravuješ, po ničom netúžiš. Už ťa nič nepriťahuje. Žiadne prekvapenie ťa už nečaká. Všetko si videl, všetko urobil, všetko skúsil. Si presýtený životom, otupený, zvädnutý.
TÚTO TAJNÚ ZÁHRADU TREBA CHRÁNIŤ
Keď sa prebúdza tvoja sexualita, otvára sa pred tebou — doteraz neobjavená — záhrada. Začínaš si ju strážiť ako tajomstvo. Žiarlivo. Placho. Nehovoríš o nej veľa, a hlavne nie každému.
Jediná indiskrétna otázka z tejto oblasti ťa môže zraniť omnoho viac než akákoľvek iná. Veď zasahuje do takých hĺbok! Ako keby išlo o posvätný priestor, svätyňu. Môžeme do nej vkĺznuť, iba ak si vyzujeme sandále a ideme po špičkách. Aby sme nič nezašpinili, nepoškodili. Všetko je v nej také krásne, jednoduché, jemné. A súčasne tajomné.
Či hanblivosť nevyjadruje jemnosť srdca, ktoré miluje? Ak sa ukazujeme v svojej nahote, neodhal'ujeme tým tajomstvo duše? Láska má hrôzu z toho, že by si ma videl, z toho, že sa vystavujem na obdiv. Nežné slová sa nevy-krikujú nahlas, nehovoria sa do mikrofónu. Nežné gestá sa nepoužívajú na tribúne alebo na pódiu. Len čo by si nimi chcel oslniť, ich výraz stratí cenu.
Zachovaj sa pre toho/tú, ktorého pozveš do svojho vnútra. Komu budeš chcieť otvoriť mreže do svojej záhrady. Odmietni akékoľvek vlámanie: rozbiť bránu znamená všetko znesvätiť. Výhrad' si prístup len pre toho, kto je pripravený ťa milovať. Sám od seba mu ukážeš aleje i záhony. On bude prvý, kto ich uvidí. A jeho pohľad im pridá nový jas. Ale čo by povedal, ak by záhon s ružami už predtým prevalcoval buldozér?
„Si zatvorenou záhradou,
sestrička, moja nevesta,
si zatvorenou záhradou,
zapečatenou studienkou.
Ó, keby prišiel milý môj do svojej záhrady
a keby požíval jej znamenité ovocie!„
(Pieseň piesní 4,12,16)
NEODREZÁVAJ RUŽU, PONÚKNI CELÝ KRÍK
Neodrezávaj ružu, ktorú chceš niekomu darovať: za šesť dní uvädne!3 Ale ponúkni ju aj so zemou, v ktorej sa za-korenila. Ak dáš ružu aj s celým krom, koreňmi a vlhkým kompostom, ako aj s pekným kameninovým kvetináčom — teda všetko! — hoci lupene ruže spŕchnu, ale rozvinú sa ďalšie puky. Bez prestania. Až pokiaľ bude mať dosť dažďa, slnka a nežnej starostlivosti záhradníka. Či toto všetko ponúknuť druhému neznamená uzavrieť manželstvo? Nie je ružový krík obrazom celého nášho života?
„Áno, jedného dňa budem kolísať svoje dieťa, ktoré sa vo mne počne. Tak teda čakám naň a pripravujem v sebe tajný vesmír, v ktorom bude samo bývať, kde bude rásť, kde sa zrodí! Každý deň ho ponáram do svetla, aby keď doň moje dieťa príde, bolo šťastné a hrdé na svoju prvú záhradu!
Chcem zbierať tie najkrajšie kvety a sadiť ich do mojej tajnej záhrady. Chcem ponúknuť svojmu dieťaťu krásny, slnkom zaliaty dom, plný kvetov. Vieš, Ježiš mi ho pomáha stavať a pripravovať. On má dobrý vkus!“
Myriam, 14-ročná.