Keď mladý profesor Ratzinger predstupoval pred študentov na univerzite v Tubingene s prednáškami " o kresťanstve, mal jeden základný úmysel. Chcel, aby mu rozumeli aj ľudia, ktorí nie sú zvyknutí na jazyk Cirkví, ktorým tento jazyk prekáža a ktorým je takto "zabalené kresťanstvo neprístupné. Za schému, ktorej sa mal pridržiavať, si zvolil Apoštolské vyznanie viery známe aj ako modlitba Verím v Boha. Knižné vydanie týchto prednášok, ktoré držíte v ruke sa v origináli aj preložené do mnohých jazykov stalo bestsellerom. Neuveriteľná dôkladnosť a håbka, s akou sa tento múdry muž dotýka základných otázok kresťanstva, priam vyráža dych. Obdivuhodným spôsobom ukazuje, ako sú kresťanské pravdy veľmi úzko prepojené s ľudským životom. S ľudským životom v jeho håbke, ktorou sa, žiaľ, tak málo zaoberáme. Či sa človek vďaka čítaniu tejto knihy stane kresťanom, alebo či sa stane lepším kresťanom, to ťažko povedať. No určite sa vďaka vynikajúcemu sprievodcovi, ktorým je jej autor, dostane vo svojom uvažovaní na veľmi zaujímavé miesta, na ktorých málokto z nás už bol.

Väzba: viazaná
Počet strán: 314

OBSAH: 

Predslov k vydaniu z roku 2000 Predslov k prvému vydaniu Predslov k desiatemu vydaniu
ÚVOD: „Verím – Amen"
PRVÁ KAPITOLA: Viera v dnešnom svete

1. Pochybnosť a viera – situácia človeka zoči-voči
otázke o Bohu
2. Skok viery – predbežný pokus o podstatné
určenie viery
3. Dilema viery v dnešnom svete
4. Hranice moderného chápania skutočnosti
a priestor viery
5. Viera ako postoj a chápanie
6. Rozum viery
7. „Verím v teba"
DRUHÁ KAPITOLA.: Kresťanská podoba viery

1. Úvodná poznámka k dejinám a štruktúre
Apoštolského vyznania viery
2. Hranice a význam textu
3. Vyznanie a dogma
4. Symbol ako prejav štruktúry viery
PRVÁ ČASŤ: Boh
PRVÁ KAPITOLA: Úvodné otázky k téme o Bohu

1. Rozsah otázky
   
2. Hlásenie sa k jedinému Bohu
   

DRUHA KAPITOLA; Biblická viera v Boha
T. Problém rozprávania o horiacom kríku
2. Vnútorný predpoklad viery v Jahveho: Boh otcov
3. Jahve, Boh otcov a Boh Ježiša Krista
4. Idea mena
5. Dve strany biblického pojmu Boha
TRETIA KAPITOLA: Boh viery a boh filozofov

1. Rozhodnutie sa ranej Cirkvi pre filozofiu
   
2. Premena boha filozofov
   
3. Ako sa táto otázka odráža v texte vyznania viery?
   

ŠTVRTÁ KAPITOLA: Viera v Boha dnes

1. Primát Logosu
   
2. Osobný Boh
   

PIATA KAPITOLA: Viera v trojjediného Boha

1. K otázke chápania
   
2. K pozitívnej významovosti
   

DRUHÁ ČASŤ: Ježiš Kristus
PRVÁ KAPITOLA: „Verím v Ježiša Krista, jeho jednorodeného syna, nášho Pána"

I. Problém vyznania viery v Ježiša Krista
dnes
II. Ježiš Kristus: základná forma kristologického
vyznania viery
 

1. Dilema novovekej teológie -Ježiš alebo Kristus?
   
2. Obraz Krista vo vyznaní viery
   
3. Východiskový bod vyznania viery: Kríž
   
4. Ježiš ako Kristus
   

III. Ježiš Kristus – pravý Boh a pravý človek

1. Východisko otázky
   
2. Moderné klišé „historického Ježiša"
   
3. Pravda kristologickej dogmy
   

IV. Cesty kristológie
r. Teológia vtelenia a teológia kríža
2. Krístológia a učenie o vykúpení
3, Kristus – „posledný človek"
Exkurz: Štruktúry kresťanstva
DRUHÁ KAPITOLA: Rozvíjanie viery v Krista v kristologických článkoch viery

1. „Ktorý sa počal z Ducha Svätého, narodil
sa z Márie Panny"
2. „Trpel za vlády Poncia Piláta, bol ukrižovaný,
umrel a bol pochovaný„
3. „Zostúpil k zosnulým“
4. „Vstal z mŕtvych"
5. „Vystúpil na nebesia, sedí po pravici Boha
Otca Všemohúceho"
6. „Odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych"
TRETIA ČASŤ: Duch a Cirkev
PRVÁ KAPITOLA: Vnútorná jednota posledných výrokov Kréda
DRUHÁ KAPITOLA: Dve hlavné otázky Článku o Duchu a o Cirkvi

1. „Svätá katolícka Cirkev"
   
2. „Vzkriesenie tela"
   

POZNÁMKY
REGISTER ODKAZOV NA SVÄTÉ PÍSMO

UKÁŽKA:

Viera ako postoj a chápanie
Tým, že dvojicu pojmov postoj – chápanie staviam oproti dvojici poznať

• robiť, narážam na nepreložiteľný biblický základný výrok o viere,

ktorého zmysluplnú slovnú hru sa pokúšal Luther zachytiť vo formulácii: „Gläubt ihr nicht, so bleibt ihr nicht.„ – „Ak neveríte (ak sa pevne nedržíte Jahveho), tak nenájdete žiadnu oporu.“ (Iz 7,9 -slovenský preklad SSV má: „Ak neuveríte, veru neobstojí-tc") Spoločný slovný základ (v hebrejčine) mn (amen) má mnoho významov, ktorých vzájomná súvislosť a rozdielnosť vytvára jemnú veľkoleposť tejto vety. Zahŕňa v sebe významy ako pravda, pevnosť, pevný podklad, podlaha a ďalšie významy sú vernosť, dôverovať, zveriť sa, postaviť sa na niečo, v niečo veriť; tak sa viera v Boha javí ako pridržiavanie sa Boha, ktorým človek získava pevný podklad pre svoj život. Tým je viera opísaná ako zaujatie postoja, ako dôveryplné postavenie sa na pôdu Božieho slova. Grécky preklad Starého zákona (takzvaná Septuaginta) preložil spomínanú vetu nielen jazykovo, ale aj myšlienkovo do gréckeho prostredia a formuluje ju: „Ak neveríte, tak ani nechápete." Mnohokrát sa hovorilo, že na tomto príklade vidno pôsobenie typického helenizačného procesu, odklon od pôvodne biblického. Viera sa intelektu-alizuje; namiesto toho, aby sa vyjadril postoj na pevnom podklade spoľahlivého Božieho slova, uvádza sa do súvislosti s chápaním a s rozumom, a tým sa prenáša na inú, sebe celkom neprimeranú rovinu. Na tom môže byť niečo pravdy. No myslím si, že celkovo, aj napriek zmeneným slovám, sa rozhodujúca výpoveď originálu zachovala.