Na Slovensku je raritou, že k takej kratučkej knihe Starého zákona akou je Pieseň piesní, vychádza taký rozsiahly komentár. Jeho vnímavý čitateľ sa pristihne zasiahnutý výnimočnosťou tejto knihy viackrát. Ponajprv užasne nad tým, že v texte Piesne piesní sa ani raz nevyskytuje slovo Boh. Ďalej nad hĺbkou a šírkou, ktorou ho autor doslova obklopí pri vysvetľovaní nádherných, neraz odvážnych obrazov. Jedinečná poézia Veľpiesne ich používa neúrekom. Bude žasnúť nad tým, aký nesmierne živý súvis je medzi vzťahom Boha k vyvolenému národu, k Cirkvi a k jeho obrazu – človeku. Prežije neopakovateľné chvíle duchovnej radosti – nebojme sa povedať až mystickej -, ak sa mu podarí
- ako milej z Veľpiesne – aspoň na chvíľu sa vložiť do objatia
Väzba: viazaná
Počet strán: 364
UKÁŽKA:
3.11 Jeruzalemské dcéry, poďte sem, podívajte sa, dcéry sionské, na
kráľa Šalamúna s korunou, ktorou ho korunovala jeho matka v deň jeho
sobáša, v deň, keď mu srdce napĺňala radosť.
Iba v tejto tretej básni, teda v samotnom strede Veľpiesne sa Milý zjavuje
takto, v plnosti svojho majestátu. V prológu a v prvej básni sa Kráľ
mohol pýšiť iba svojou nadvládou nad srdcom svojej priateľky („Kráľ ma
voviedol do svojho príbytku" 1,4; „zatiaľ čo Kráľ je na svojom lôžku"
1,12).
Ale v tretej básni je Jeruzalem slávnym a korunovačným svätým mestom,
mestom Božím a mestom ľudí, ktoré je tu a výlučne tu nazývané Sionom
v kontexte nastolenia Kráľa navlas podobného tomu, ktoré opisuje Izaiáš:
„Povedzte dcére Siona: Hľa, prichádza tvoja spása." (Iz 62,11)
A v žalme 147: „Chváľ Jeruzalem Pána, oslavuj Sion svojho Boha." (Ž
147,12) V Zachariášovi je to opísané ešte otvorenejšie: „Plesaj
hlasno, dcéra Siona, jasaj, dcéra Jeruzalema, hľa, tvoj kráľ prichádza,
spravodlivý je a prináša spásu." (Zach 9,9)
Priam sa tu núka porovnať jasanie zástupu pri príchode Kráľa z Veľpiesne
do svojho mesta s týmito prorockými slovami Zachariáša. Sv. Ján ich
zavŕšenie veľmi jasne vidí v privítaní Ježiša na Kvetnú nedeľu.
Veľký zástup ľudí, ktorí prišli na sviatky, vychádza Ježišovi
v ústrety; on tiež po dlhom výstupe vstupuje do toho istého Jeruzalema
jediný raz vo svojom živote slávnostne, a je tam vyhlásený za Kráľa.
„Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, kráľ Izraela… Neboj sa,
dcéra sionská. Hľa, tvoj Kráľ prichádza." (Jn 12,13–14)
