Vo svetle večnosti je výnimočná kniha. Témou i autorom. Veď kníh o smrti a všetkom, čo s ňou súvisí, nie je veľa. A nie je mnoho ani autorov, ktorí majú odvahu vyjadrovať sa k téme, ktorá je aj pre mnohých kresťanov tabu.
No svätý Alfonz, veľký milovník duší a človek veľkého srdca, ktorému nesmierne záležalo na záchrane každého človeka pre večnosť, túto odvahu mal. Pri čítaní jeho myšlienok môžu v nás vyvstávať rôzne myšlienky i pocity. Na jednej strane strach a takmer až beznádej, či vôbec môžeme dúfať v nebo. Veď cesta sa zdá taká ťažká… Na druhej strane svätý Alfonz jasne hovorí, že večnosť je nám sľúbená, a preto ju môžeme dosiahnuť. Je však potrebné používať prostriedky, ktoré nám Boh na ceste do neba dal – modlitbu, sviatosti… A vytrvať. Lebo podľa slov svätého Augustína "nemôže zle umrieť, kto dobre žil“.
A aj keď autor priamo nepíše o Svätom písme ako prostriedku spásy, nepriamo nám ho odporúča svojím príkladom. Celý text je totiž naplnený množstvom biblických citátov, ktorými svätý Alfonz podopiera svoje myšlienky a tvrdenia.
Príprava na smrť trvá celý život. Nech je táto kniha pomôckou pre všetkých, ktorí berú svoj život tu i vo večnosti vážne a chcú uvidieť Boha z tváre do tváre.

ÚVOD PREKLADATEĽA PREDSLOV K DIELU
PRVÉ ZAMYSLENIE
OBRAZ ČLOVEKA, KTORÝ LEN NEDÁVNO PREŠIEL DO VEČNOSTI
DRUHÉ ZAMYSLENIE
SMRŤOU SA VŠETKO KONČÍ
TRETIE ZAMYSLENIE
ŽIVOT JE KRÁTKY
ŠTVRTÉ ZAMYSLENIE
SMRŤ JE ISTÁ
PIATE ZAMYSLENIE
HODINA SMRTI JE NEISTÁ
ŠIESTE ZAMYSLENIE
SMRŤ HRIEŠNIKA
SIEDME ZAMYSLENIE
S AKÝMI POCITMI UMIERA TEN, KTO MÁLO PAMÄTAL NA SMRŤ?
ÔSME ZAMYSLENIE
SMRŤ SPRAVODLIVÝCH
DEVIATE ZAMYSLENIE
SPRAVODLIVÝ UMIERA V POKOJI
DESIATE ZAMYSLENIE
AKO SA PRIPRAVIŤ NA SMRŤ
JEDENÁSTE ZAMYSLENIE
ČAS JE VZÁCNY
DVANÁSTE ZAMYSLENIE
DÔLEŽITOSŤ SPÁSY
TRINÁSTE ZAMYSLENIE
MÁRNOSŤ SVETA
ŠTRNÁSTE ZAMYSLENIE
NÁŠ ŽIVOT JE CESTOU DO VEČNOSTI
PÄTNÁSTE ZAMYSLENIE
ZLOBA SMRTEĽNÉHO HRIECHU
ŠESTNÁSTE ZAMYSLENIE
BOH JE MILOSRDNÝ
SEDEMNÁSTE ZAMYSLENIE
ZNEUŽÍVANIE BOŽIEHO MILOSRDENSTVA
OSEMNÁSTE ZAMYSLENIE
O POČTE HRIECHOV
DEVÄTNÁSTE ZAMYSLENIE
AKÝM DOBROM JE BOŽIA MILOSŤ
A AKÝM NEŠŤASTÍM BOŽIA NEMILOSŤ
DVADSIATE ZAMYSLENIE
BLÁZNOVSTVO HRIEŠNIKA
DVADSIATE PRVÉ ZAMYSLENIE
ŽIVOT HRIEŠNIKA JE NEŠŤASTNÝ
A ŽIVOT ČLOVEKA, KTORÝ MILUJE BOHA, NEKONEČNE ŠŤASTNÝ
DVADSIATE DRUHÉ ZAMYSLENIE
NÁVYKOVÝ HRIECH
DVADSIATE TRETIE ZAMYSLENIE
KLAMSTVÁ, KTORÉ ZLÝ DUCH PREDKLADÁ HRIEŠNIKOM
DVADSIATE ŠTVRTÉ ZAMYSLENIE
OSOBNÝ SÚD
DVADSIATE PIATE ZAMYSLENIE
POSLEDNÝ – VŠEOBECNÝ SÚD
DVADSIATE ŠIESTE ZAMYSLENIE
PEKELNÉ TRESTY
DVADSIATE SIEDME ZAMYSLENIE
VEČNOSŤ PEKLA
DVADSIATE ÔSME ZAMYSLENIE
VÝČITKY ZATRATENCA
DVADSIATE DEVIATE ZAMYSLENIE
NEBO
TRIDSIATE ZAMYSLENIE
O MODLITBE
TRIDSIATE PRVÉ ZAMYSLENIE
VYTRVALOSŤ V DOBROM AŽ DO KONCA
TRIDSIATE DRUHÉ ZAMYSLENIE
DÔVERA V OCHRANU PANNY MÁRIE
TRIDSIATE TRETIE ZAMYSLENIE
BOH NÁS MILUJE
TRIDSIATE ŠTVRTÉ ZAMYSLENIE
O SVÄTOM PRIJÍMANÍ
TRIDSIATE PIATE ZAMYSLENIE
JEŽIŠ KRISTUS PREBÝVA V OLTÁRNEJ SVIATOSTI Z LÁSKY K NÁM
TRIDSIATE ŠIESTE ZAMYSLENIE
SÚLAD S BOŽOU VÔĽOU

UKÁŽKA:

AKO SA PRIPRAVIŤ NA SMRŤ
„Pri všetkých svojich činoch maj na mysli svoj koniec a nikdy nezhrešíš.“
(Sir 7, 40)

1. ZAČAŤ HNEĎ



Všetci priznajú, že musíme zomrieť. I to, že sa umiera len raz a niet veci s vážnejšími dôsledkami Veď od okamihu smrti závisí, či budeme navždy blažení, alebo navždy zúfalí. Všetci tiež vedia, že dobrý alebo zlý život podmieňuje dobrú alebo zlú smrť Prečo teda väčšina kresťanov žije tak, akoby nikdy nemali zomrieť? Prečo žijú, akoby im vôbec nezáležalo na tom, či zomrú dobre alebo zle? Žije sa zle, pretože sa nemyslí na smrť. „Pri všetkých svojich činoch maj na mysli svoj koniec a nikdy nezhrešíš." Musíme byť presvedčení, že čas smrti nie je vhodný na to, aby smrť si zaisťovali večnú spásu. Múdri tohto sveta robia potrebné opatrenia v pozemských veciach v pravý čas…, aby dosiahli vytúžený zisk, vhodné postavenie, manželstvo. Kvôli zdraviu tela neodkladajú potrebné liečenie. Čo by si povedal o človeku, ktorý by sa chystal na súboj alebo súbeh o nejakú katedru a čakal by s prípravou až do stanoveného dňa? Nebol by bláznom veliteľ, ktorý by sa staral o zásobu potravín a zbra-ní až v čase obliehania? Nepokladal by si za blázna kormidelníka, ktorý by sa zabudol zásobiť kotvami a lanami a chcel by si ich zadovážiť až v čase búrky? Práve takým bláznom je kresťan, ktorý si dáva do poriadku svedomie až vo chvíli smrti. „Keď vás hrôza ako búrka prikvačí a záhuba sa priženie ako víchrica… Vtedy ma budú volať, ale neodpoviem, budú ma nástojčivo hľadať, a nenájdu ma… Budú teda jesť ovocie svojej cesty" (Prís 1, 27 – 28. 31). Čas smrti je časom búrky a zmätku. Hriešnici budú vtedy volať k Bohu o pomoc, ale ich konanie bude bez skutočného obrátenia, zo strachu pred peklom, ktoré sa im bude vidieť blízko. Pre neúprimnosť ich Boh nevyslyší. A spravodlivo budú zberať ovocie svojho zlého života. „Čo človek zaseje, to bude aj žať" (Gal 6, 7). Nestačí len prijať sviatosti. V hodine smrti treba nenávidieť hriech a nadovšetko milovať Boha. Ale ako bude nenávidieť zakázané rozkoše ten, kto ich až dovtedy miloval?! Ako bude môcť umierajúci milovať Boha nadovšetko, keď celý život miloval tvory väčšmi než Boha?!
Pán nazýva nerozumnými tie panny (lebo také naozaj boli), ktoré si chceli pripraviť lampy až vo chvíli ženíchovho príchodu. Každý sa obáva nečakanej smrti, pretože už nebude času na usporiadanie účtov. Všetci priznávajú, že svätci boli naozaj múdri, pretože sa pripravovali na smrť skôr, než prišla. A čo robíme my? Chceme čakať s prípravou na dobrú smrť, až sa k nám priblíži? Musíme teda už teraz urobiť to, čo budeme chcieť urobiť vo chvíli smrti. Ach, akou trýzňou bude práve v tom okamihu spomienka na čas, ktorý sme zle využili! Na čas, ktorý nám dal Boh, aby sme získali zásluhy, ale ktorý uplynul do nenávratna. Aké trápenie bude počuť: „Vydaj počet zo svojho šafárenia, lebo už nemôžeš ďalej šafáriť" (Lk 16, 2). Už nie je čas na pokánie, pristupovanie k svätým sviatostiam, počúvanie kázní, návštevy Ježiša Krista v kostoloch, zotrvanie v modlitbe… Čo sa stalo, stalo sa… Človek by vtedy potreboval zdravšiu myseľ, pokojnejší čas, aby si vykonal dôkladnú spoveď, aby si vyriešil zostávajúce otázky a úzkosti svedomia, a tak si ho uspokojil. Ale „času už nebude!" (Zjv 10, 6).

VYZNANIA A MODLITBY
Ó, môj Bože, keby som bol zomrel v nociach, o ktorých vieš najlepšie ty sám, kde by som bol teraz? Ďakujem ti, že si na mňa čakal, ďakujem ti za všetky tie chvíle, keď si ma ušetril od večnej záhuby v pekle. Ach, osvieť moju myseľ svojím poznaním a daj mi spoznať, akú bolesť som ti spôsobil, keď som dobrovoľne stratil tvoju milosť, ktorú si mi zaslúžil svojou obetou na kríži. Ó, môj Ježišu, odpusť mi, pretože z hĺbky svoj-ho srdca všetko ľutujem. Najväčšmi to, že som pohrdol tebou, nekonečnou Dobrotou. Dúfam v tvoje bezodné milosrdenstvo. Ach, pomôž mi, môj Spasiteľ, už nikdy viac ťa nestratiť. Pane môj, keby som sa opäť vrátil k urážkam po všetkých osvieteniach a milostiach, ktorých sa mi od teba dostalo, nezasluhoval by som si vari osobitné peklo? Ach, nedopusť to pre zásluhy krvi, ktorú si vylial z lásky ku mne. Daruj mi svätú vytrvalosť a svoju lásku. Milujem ťa, nekonečné Dobro, a už nikdy ťa nechcem prestať milovať. Môj Bože, maj zľutovanie so mnou pre lásku Ježiša Krista!
Maj zľutovanie so mnou aj ty, moja nádej, Mária. Odporúčaj ma Bohu. Pán, ktorý ťa tak miluje, neodmietne ani jednu z tvojich prosieb.