Inak pristupujeme k čítaniu cestovného poriadku a inak k detektívnemu románu.

Z prvého textu sa dozvieme, o koľkej hodine budeme v cieli plánovanej cesty, v druhom sa na konci dozvieme rozuzlenie zložitého prípadu.

Celkom inak treba pristupovať k textu, ktorý je polotovarový, ktorý čitateľa pozýva čitateľov, aby si cieľ cesty i vyriešenie prípadu dokončili sami.

Ak by sa táto publikácia mala nazývať inak, potom by jej najlepšie svedčil titul „Malé kostolné puzzle“.

Počet strán: 96

Väzba: brožovaná

Ukážka:

Keď prišla ku studni, bola sedemkrát prekvapená. Najprv tým, že tam práve na pravé poludnie niekto sedel. Ďalej tým, že to bol muž. Po tretie preto, že to bol Žid, potom tým, že od nej niečo chcel, čo by iný Žid neurobil. Po piate tým, že zaujímavo hovoril, ďalej neuveriteľnou skutočnosťou, čo všetko o nej vedel, a nakoniec bola priam šokovaná slovami, ktoré azda nikdy v živote nepočula: niekto ju pochválil.

Pre náš vlastný život je táto udalosť predovšetkým poučením, že s Kristom sa môžeme stretnúť často tam, kde ho nečakáme, na miestach, kde ho nepredpokladáme, v ľuďoch, „o ktorých by sme to nepovedali", alebo v udalostiach, ktoré s jeho menom nemajú čo robiť.

Ježiš začína so samaritánskou ženou rozhovor na celkom obyčajnú tému. Voda. Téma síce všedná, ale pre tú ženu dôležitá. Dialóg sa nesie najprv v horizontálnej, teda prirodzenej rovine. Až o chvíľu dvíha Kristus túto tému do roviny vertikálnej, teda k hodnotám duchovným. A žena mu prestáva rozumieť. Spoznáme to v tom, že na Ježišovu duchovnú reč o vode života reaguje celkom materiálne a kladie mu otázku, kde na ňu má vedro.

Pre náš vlastný život je táto udalosť druhým poučením v tom smere, že keď nám Boh ponúka hodnotný obsah – a on nikdy ani iný neponúka…