Autor: Gabrieliová Giulia
EAN: 9788080745080
Vydavateľstvo: Vydavateľstvo DON BOSCO
Rok vydania: 2022
Počet strán: 104
Formát: 115 x 185 mm
Väzba: brožovaná
Dostupnosť: Skladom
EAN: 9788080745080
Vydavateľstvo: Vydavateľstvo DON BOSCO
Rok vydania: 2022
Počet strán: 104
Formát: 115 x 185 mm
Väzba: brožovaná
Dostupnosť: Skladom
„Občas si kladiem otázku, ako zvládajú neveriaci náročné obdobia, akým teraz prechádzam ja. Človek má potrebu obrátiť sa na niekoho a povedať: ,Uzdrav ma.‘ Neveriaci sa môže len spoľahnúť na lieky a nič viac. Ja sama som potvrdením toho, že lieky neraz nestačia.“
Giulia Gabrieliová sa narodila v Bergame 3. marca 1997. Prežila len 14 rokov. Čo sa dá stihnúť za taký krátky čas? Čo môže človek v tomto veku vedieť o živote? A predsa Giulia nežila len pre krásne túžby mladého dievčaťa, hľadela na život s nadšením a obdivom. Zápisky z jej denníka sa stávajú podkladom pre knihu, ktorú vždy túžila napísať. Bohatstvo Giuliinho života sa tu odkrýva v prítomnej chvíli preniknutej svetlom viery.
Práve v tejto chvíli so dočítala túto úžasnú knižku. Malá knižka, ktorá v sebe ukrýva nesmierne bohatý obsah. Premohli ma aj emócie. Príbeh o veselom dievčatku, ktorému na ruke rástol nebezpečný, agresívny nádor. Dievčatko sa volalo Giulia Gabrielová a v čase smrti mala len 14 rokov. S chorobou bojovala a dúfala, že vyhrá. Zdá sa, že prehrala. Ale naozaj ide o prehru? Cez svoj príbeh pomohla a aj teraz pomáha mnohým ľuďom. Bola plná nádeje a radosti. Jej radosť však nebola len povrchná, bola to radosť z Božej lásky. Napriek utrpeniu sa cítila milovaná Bohom. Často sa modlila ku Chiare Luce Badanovej, ktorá zomrela na rakovinu, keď mala 18 rokov. Chiara Luce prijala svoju chorobu slovami: „Ak to chce Boh, chcem to aj ja.“ Giulia si osvojila tento postoj. Keď prijala sviatosť birmovania, brala to veľmi vážne. Kiežby si mladí, ktorí prijímajú túto sviatosť častokrát tak ľahostajne, uvedomovali, o čom vlastne birmovka je.
Giulia hovorí: „Boh mi daroval Ducha Svätého. Opýtal sa ma: „Chceš svedčiť o mojej láske?“ Povedala som „áno“ a teraz plním svoj sľub.
Veľa sa modlila za iných, aj za choré deti a najmä za neveriacich. Znepokojovalo ju, ako zvládajú neveriaci zložité životné situácie bez Boha. Podarilo sa jej navštíviť Medžugorie, ktoré ju veľmi oslovilo. Keď choroba znova zaútočila, Giulia vedela, čo to znamená. Nikto jej však už nemohol vziať jej radosť a dôveru v Boha. Áno, chcela sa uzdraviť, aj ona mala plány, ale prijala Božiu vôľu s radosťou. Naozaj ju obdivujem.
Giulia zomrela 19. augusta 2011. Práve prebiehali Svetové dni mládeže. Keď sa o jej smrti dozvedel biskup Fratišek, ktorý ju poznal, spolu s mladými za ňu odslúžil svätú omšu. Pri jej pohrebe takto upravili tradičnú modlitbu za zosnulých: „Radosť večnú daj jej Pane, a svetlo večné nech jej svieti…Amen.
Nedávno som sa vrátila k tejto zaujímavej knižke. Kniha o mladom dievčati, ktoré bojovalo s rakovinou. Giulia si písala denník, ktorý sa stal podkladom pre túto knihu. Bola som prekvapená s akou odvahou sa pustila do boja so svojou chorobou. Napriek všetkému veľmi dôverovala Bohu. Giulia bola stále plná radosti a stále nestrácala nádej. Rada pomáhala iným, aj keď sama potrebovala pomoc. Trpela, ale nestrácala dôveru v Boha. Veľkým vzorom jej bola Chiara Luce Badanová, ktorá zomrela na rakovinu ako 18 ročná. Podobne ako Chiara, aj Giulia prijala svoju chorobu. Pripravovala sa na sviatosť birmovania a brala to veľmi vážne. Rada sa modlila za iných, najmä za neveriacich. Úprimne ju znepokojovalo, ako neveriaci zvládajú ťažké životné situácie, keď nemajú dôveru v Boha. Dokonca navštívila aj Medžugorie. Choroba sa po krátkom ústupe opäť naplno ozvala. Napriek tomu Giulia nestratila radosť a nádej. Keď zomrela, práve prebiehali Svetové dni mládeže. Božiu vôľu prijala s radosťou a naozaj ju obdivujem. Krásna knižka, ktorú určite odporúčam prečítať.