Andrea19. 7. 2022 06:44

Práve v tejto chvíli so dočítala túto úžasnú knižku. Malá knižka, ktorá v sebe ukrýva nesmierne bohatý obsah. Premohli ma aj emócie. Príbeh o veselom dievčatku, ktorému na ruke rástol nebezpečný, agresívny nádor. Dievčatko sa volalo Giulia Gabrielová a v čase smrti mala len 14 rokov. S chorobou bojovala a dúfala, že vyhrá. Zdá sa, že prehrala. Ale naozaj ide o prehru? Cez svoj príbeh pomohla a aj teraz pomáha mnohým ľuďom. Bola plná nádeje a radosti. Jej radosť však nebola len povrchná, bola to radosť z Božej lásky. Napriek utrpeniu sa cítila milovaná Bohom. Často sa modlila ku Chiare Luce Badanovej, ktorá zomrela na rakovinu, keď mala 18 rokov. Chiara Luce prijala svoju chorobu slovami: „Ak to chce Boh, chcem to aj ja.“ Giulia si osvojila tento postoj. Keď prijala sviatosť birmovania, brala to veľmi vážne. Kiežby si mladí, ktorí prijímajú túto sviatosť častokrát tak ľahostajne, uvedomovali, o čom vlastne birmovka je.
Giulia hovorí: „Boh mi daroval Ducha Svätého. Opýtal sa ma: „Chceš svedčiť o mojej láske?“ Povedala som „áno“ a teraz plním svoj sľub.
Veľa sa modlila za iných, aj za choré deti a najmä za neveriacich. Znepokojovalo ju, ako zvládajú neveriaci zložité životné situácie bez Boha. Podarilo sa jej navštíviť Medžugorie, ktoré ju veľmi oslovilo. Keď choroba znova zaútočila, Giulia vedela, čo to znamená. Nikto jej však už nemohol vziať jej radosť a dôveru v Boha. Áno, chcela sa uzdraviť, aj ona mala plány, ale prijala Božiu vôľu s radosťou. Naozaj ju obdivujem.
Giulia zomrela 19. augusta 2011. Práve prebiehali Svetové dni mládeže. Keď sa o jej smrti dozvedel biskup Fratišek, ktorý ju poznal, spolu s mladými za ňu odslúžil svätú omšu. Pri jej pohrebe takto upravili tradičnú modlitbu za zosnulých: „Radosť večnú daj jej Pane, a svetlo večné nech jej svieti…Amen.