Autorka hovorí otvorene o všetkých radostiach, ale aj ťarchách, ktoré
spolu s manželom prežívali adopciou dieťaťa z detského domova. Nazrieme
priamo do jej srdca plného lásky a môžeme sa nechať touto láskou
preniknúť:
„Prišiel na svet malý zranený človiečik. Svojou predstavivosťou nie sme
schopní pochopiť ako veľmi je zranený, lebo prežil odmietnutie, ktoré
ohrozovalo jeho jestvovanie. Bez ohľadu na to, či je starší, alebo celkom
maličký, sotva niekoľkodňový, túto skúsenosť nosí v sebe. Nevedno
akým spôsobom to bude ovplyvňovať jeho život. Pradíme si s tým?“






