Autorka hovorí otvorene o všetkých radostiach, ale aj ťarchách, ktoré spolu s manželom prežívali adopciou dieťaťa z detského domova. Nazrieme priamo do jej srdca plného lásky a môžeme sa nechať touto láskou preniknúť:
„Prišiel na svet malý zranený človiečik. Svojou predstavivosťou nie sme schopní pochopiť ako veľmi je zranený, lebo prežil odmietnutie, ktoré ohrozovalo jeho jestvovanie. Bez ohľadu na to, či je starší, alebo celkom maličký, sotva niekoľkodňový, túto skúsenosť nosí v sebe. Nevedno akým spôsobom to bude ovplyvňovať jeho život. Pradíme si s tým?“